Polemika ● Lož má krátke nohy! ● Koľkokrát zomrel S. Petőfi?
Ak Nemec chce byť Angličanom, hoci je Ukrajincom, neľahko hľadá svoje genetické trasovisko. Hľadá, aby našiel. Nečudo, že svoj duchovný postulát napokon prispôsobuje chlebodarcom. Nerád polemizujem, kde pravda je na výsostnom piedestále, hoci kole oči. Mám kompletne preštudovanú Petőfiho poéziu!
Preštudoval som etnogenézu Petőfiho rodičov a predkov. Dodnes môžem so zatvorenými očami odrecitovať mnohé Petőfiho básne a rád ich propagujem aj na verejnosti. Alexander Petrovič - alias Sándor Petőfi (nenarodil sa ako Petőfi) ma lákal desiatky rokov. Aj preto som sa rozhodol napísať román Zomrel dva razy. Prvý raz vraj v Segesvári roku 1849 (čo nie je pravda), druhý raz v Barguzíne, na Sibíri (čo je exaktne dokázané).
Súčasné Maďarsko vo veci smrti A. Petőfiho je rozdelené na dve polovice. Jedna časť verí, že zomrel v Segesvári, druhá, rešpektujúca výskum verí, že zomrel na Sibíri. Vravím si: Dôkazy majú väčšiu cenu ako svedkovia. Tak hovorili kedysi aj Rimania.
Nie je dokázané, že v barguzínskom hrobe na cintoríne nebol pochovaný A. Petrovič - S. Petőfi, ale vraj akási žena. Vzorky DNA dodnes neboli v tomto prípade preskúmané, lebo zodpovední „hajrá” Maďari nedovolili otvoriť hrob Petrovičových - Petőfiho rodičov na kerepešskom cintoríne v Budapešti, kde sú pochovaní, aby mohli odborníci odobrať vzorky DNA. Boja sa pravdy! Objemnú exaktnú štúdiu publikovanú knižne z výskumov prof. Istvána Kiszelyho pod názvom Mégis Petőfi (Budapest 1993) je dostatočný argument. Načim si toto dielo preštudovať.
Spytujem sa sám seba, prečo je problematika Petőfiho pobytu na Sibíri v Maďarsku rozdelená? „Hajrá” Maďari, ktorým (pochopiteľne) fandi Kníchal, vedie Petőfiho hrdinu v segesvárskom spoločnom hrobe ako maják. Realisti, odborníci, ktorí neveria rozprávkam, vidia Petrovičov - Petőfiho hrob v Barguzíne. Áno, vzorky DNA by dali jasnú odpoveď. „Hajrá” občania z obavy objaviť pravdu sa boja preskúmať rodičovský hrob Petrovičovcov - odobrať vzorku DNA - a porovnať.
Niet sporu o tom, že Petrovič - Petőfi bol a zostáva veľkým maďarským básnikom európskeho, ba i svetového formátu. Vieme, že básnik Petőfi vymyslel Maďarom boha, keď napísal:
A magyarok istenére
Esküszünk,
Esküszünk, hogy rabok tovább
Nem leszünk.
Čo v preklade znamená, že „na maďarského boha prisaháme, otroci viac nebudeme.” V básni Magyarok istene povedal:
Él a Magyarok istene...
čiže: „Žije boh Maďarov.”
V básni Magyar vagyok (Som Maďar) napísal:
Szégyelnem kel, hogy magyar vagyok!...
V preklade: „Hanbím sa za to, že som Maďar” (Petőfi Sándor Összes költeményei, negyedik kiadás, Budapest 1884, strany 483 a 484). Samozrejme, že básnik iba symbolicky naznačil podtext jednej myšlienky.
Písal tak, ako mu srdce diktovalo. To povedal aj známy básnik János Arany, keď spochybnil Petőfiho smrť v Segesvári. Protestoval aj veľký maďarský literát Mihály Vörösmarty.
Nik z básnika S. Petőfiho nevyoperuje slovenské srdce a slovenskú dušu. Verím tomu, že príde čas, keď Petrovič - Petőfi bude v Maďarsku pochovaný s veľkou pompou tak, ako si to aj mnohí Maďari želajú. Verím aj tomu, že budú publikované aj jeho básne, ktoré sa zrodili na Sibíri (niektoré už boli preložené do maďarčiny). Viem, týchto reálií sa mnohí stráchajú, preto bubnujú na poplach. Pravdu však nemožno navždy utajiť.