50+1 rok Ľudových novín ● V službách Slovákov v Maďarsku
V roku 2007 sa naše Ľudové noviny dožili polstoročnice. Začali vychádzať po revolučných udalostiach roku 1956, 4. októbra 1957 a po ročenke Náš kalendár
sú najdlhšie nepretržite vychádzajúcim slovenským periodikom v Maďarsku.
V čase ich založenia slovenské novinárstvo v Budapešti malo za sebou už storočnú históriu a týždenník priamo nadväzoval na Našu slobodu, ktorá vychádzala od roku 1949. Významné výročie sme si pripomenuli v kruhu kolegov na Dni slovenských novinárov v Maďarsku, za ktorý si Celoštátna slovenská samospráva zvolila deň vydania prvého čísla tohto periodika. Jubileum sme dôstojne oslávili aj na Veľvyslanectve SR v Budapešti. Na polstoročného svedka našej minulosti, jednej z najslovenskejších dielní Slovákov v Maďarsku, sme spomínali v spoločnosti bývalých šéfredaktorov, spolupracovníkov a súčasných kolegov. Odvtedy nás navždy opustil Juraj Bielik, ktorý v čase odštartovania novín stál na čele Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, a 23. októbra zomrel aj prvý šéfredaktor Ľudových novín Ján Hanko. Nie náhodou spomínam dnes na tieto dve významné osobnosti Slovače v Maďarsku: svojimi postojmi, chovaním a aktivitou i v pokročilom veku mohli byť obaja príkladom aj dnešným generáciám. Juraj Bielik pri zrode týždenníka za jeho hlavnú úlohu označil kultúrne pozdvihnutie tunajšieho slovenského ľudu, jeho vzdelávanie, vychovávanie, informovanie a zabávanie v jeho rodnej reči. Podľa spomienok Jána Hanka päťčlenná redakcia s približne šiestimi prispievateľmi pracovala na vytvorení týždenníka, ktorý mal podobné rubriky ako terajší: na svoje si prišli aj ženy i deti, uverejňoval správy zo sveta a reportáže z kultúrnych akcií.
To je teda základ, na ktorom budovali ich pokračovatelia a ku ktorému pridávame svoje dielo aj my.
Viac než polstoročná existencia novín, ktoré na svojich stránkach prinášajú do slovenských rodín spisovnú slovenčinu, má z hľadiska zachovávania slovenskej identity a pestovania jazyka veľký význam. Slováci v Maďarsku žijú roztrúsení takmer po celom území krajiny, od najmenších dedín na Zemplíne a v Novohrade, cez agrárne mestá a mestečká na Dolnej zemi, až po hlavné mesto. Patria k trom vierovyznaniam a hovoria tromi nárečiami, ktoré v rodinách ani v cirkvi nikdy nevystriedala spisovná slovenčina. Spisovná slovenčina je preto jedným z faktorov, ktoré môžu zjednocovať slovenské komunity, ktoré sa nachádzajú v rôznych fázach asimilácie, na rôznych stupňoch uvedomelosti a organizovanosti.
Výmena obyvateľstva, v rámci ktorej odišlo z Maďarska viac než 70 tisíc Slovákov, vrátane inteligencie, veľké spoločenské pohyby a s nimi súvisiaci rozpad dovtedy uzavretých miestnych komunít dovŕšili maďarizačný proces posledného storočia a priviedli našu menšinu na pokraj úplnej asimilácie. V roku 2009 si pripomenieme 60. výročie vytvorenia štátneho školského systému s vyučovacím jazykom slovenským, ktorý od 60. rokov vystriedala dvojjazyčná výučba. Tento školský systém vychoval prevažnú väčšinu dnešných čitateľov Ľudových novín. Staršia generácia - dnešní sedemdesiatnici - si znalosť a aktívne používanie nárečia priniesli z domova. Stredná generácia ovládala materinský jazyk už iba pasívne a prevažná väčšina dnešných deti prichádza do školy s nulovými jazykovými vedomosťami. Všetky tieto faktory museli zohľadňovať novinári Ľudových novín počas svojej práce v uplynulých 50. rokoch a musíme ich mať na zreteli aj my. Noviny od začiatku vychádzali v spisovnej slovenčine, ktorá však bola jednoduchá, zrozumiteľná a redaktori sa podľa možnosti vyhýbali používaniu cudzích slov. Počas celej existencie novín sa uplatňoval zámer vychovávať, vzdelávať čitateľov, rozširovať ich jazykové vedomosti. Redaktori zostavovali slovníčky, ktoré sa uverejňovali buď za konkrétnymi článkami, alebo na vyhradenom mieste, a pravidelnou rubrikou býval aj jazykový kútik. Hravou, ale účinnou formou zdokonaľovania čitateľov v slovenskom jazyku boli a sú krížovky pre deti a dospelých, kvízy, hádanky a rôzne hry v rubrike pre deti. Keď listujeme v starších číslach novín zistíme, že v ich jazyku nastala zásadná zmena koncom 70. rokov. Dovtedy sa používali maďarské názvy Slovákmi obývaných lokalít, skloňované po slovensky, napr. v Pilisszentkereszte, v Tótkomlósi. Od konca 70. rokov sa v novinách najprv sporadicky, neskôr dôsledne začali používať slovenské názvy miest a obcí. Ako na to spomína bývalý šéfredaktor Zoltán Bárkányi, tejto zmene predišlo stranícke uznesenie, na základe ktorého Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku na prelome 70. a 80. rokov zostavil zoznam slovenských názvov našich lokalít. Nové možnosti nám v súčasnosti ponúka virtuálny svet: naša internetová stránka www.luno.hu poskytuje priestor, aby sme na nej umiestnili všetky doteraz pripravené slovníčky, dvojjazyčnú databázu slovenských a maďarských orgánov a organizácií, vzory pozvánok na podujatia, šablóny zápisníc atď. Chceme tým pomôcť našim slovenským spolkom a samosprávam. Internet nám síce dáva doteraz nevídanú publicitu, cez našu stránku sa o nás dozvedajú nielen v našej materskej krajine, ale aj inde vo svete, ale naším hlavným zámerom aj naďalej zostáva slúžiť Slovákom v Maďarsku.
Napriek mnohým, najmä finančným problémom posledného obdobia môžeme povedať, že Ľudové noviny disponujú dobrými personálnymi podmienkami. Novinári, ktorí pracujú v redakcii, sú s výnimkou jazykovej redaktorky, ktorá získala novinársky diplom v Petrohrade, absolventmi katedry žurnalistiky v Bratislave, čo je ojedinelým javom v kruhu národností v Maďarsku. Redakcia preto pokladá za svoju povinnosť poskytovať odbornú a praktickú pomoc miestnym novinám, ktoré vydávajú slovenskú prílohu, alebo disponujú slovenskými stranami. Z tohto dôvodu sme začiatkom októbra zorganizovali odborný seminár, o ktorý prejavilo záujem viac ako tridsať učiteľov, osvetárov a študentov, ktorí spolupracujú s našou redakciou.
Dovoľte mi, aby som na tomto mieste spomenula mená tých, ktorí v uplynulom viac než polstoročí stáli na čele Ľudových novín:
Čaban Ján Hanko - viedol redakciu v rokoch 1957-1961
Komlóšan Ján Balko - 1961 -1967
Rodák z Čemera František Križan - 1967-1977
Sarvašan Pavol Kondač od roku 1977, ako novinár, redaktor a šéfredaktor Ľudových novín pracoval v redakcii 39 rokov
Mlynčan Imrich Fuhl, zakladateľ internetového portálu www.luno.hu - 1991-1992, 2002-2007
Kestúčan Zoltán Bárkányi - 1992-2002
Každý, kto sa dostane do kontaktu s naším školským systémom, sa už vo svojom útlom veku zoznámi aj s Ľudovými novinami. Tieto noviny boli aj pre mňa prvým kontaktom so slovenským tlačeným slovom. Ba čo viac, na ich stránkach, v správe o súťaži zo slovenského jazyka a literatúry, sa v rubrike Okienko prvýkrát objavilo moje meno v tlačenej podobe. Neskôr som do nich začala prispievať, počas štúdia v Bratislave boli miestom mojej odbornej praxe a po viac než dvadsiatich rokoch pôsobenia na inom poli som sa v roku 2007 stala ich šéfredaktorkou. Napriek problémom, ktoré nám priniesla nová doba, dúfam, že Ľudové noviny budú ešte dlho prvým slovenským periodikom, s ktorým sa dostanú do kontaktu deti v našich materských a základných školách a posledným, po ktorom siahnu slovenskí obyvatelia domovov dôchodcov.