V najsevernejšej možnej hranici pestovania viniča hroznorodého v Ábelovej dopestoval hrozno z viacerých kultivarov. ● Farár, ovocinár a botanik Pavol Rell prišiel na Dolnú zem z novohradského vrchárskeho kraja.
Narodil sa 3. februára 1823 v Hornom Tisovníku, v remeselníckej rodine. Jeho matka pochádzala z rodu Petianovcov a tak bol v príbuzenskom vzťahu s Haanovcami. Aj on - ako v tom čase všetci evanjelickí farári - najprv študoval na stredných školách doma (Lučenec, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Levoča), teológiu v Bratislave a potom od roku 1847 v Nemecku - v Jene a Göttingene. Počas štúdia v Göttingene navštevoval aj prednášky profesora botaniky F. G. Bartlinga.
Po návrate z Nemecka bol najprv vychovávateľom a keď ho roku 1848 vysvätili za farára, nastúpil za kaplána v rodnom Novohrade - v Tomášovciach a Kalinove. Na pozvanie rodiny roku 1850 prešiel za kaplána k Jánovi Haanovi do Békešskej Čaby, kde zotrval dva roky. Potom sa vrátil domov a roku 1852 ho zvolili za riadneho farára v Ábelovej. Inšpirovaný Jánom Haanom začal sa najskôr vážne zaoberať botanikou a neskôr aj ovocinárstvom, ktoré si osvojil od čabianskych ovocinárov Jána Vilima a Karola Straku. Doma popri duchovnej činnosti bola táto záľuba jeho druhou hlavnou pracovnou náplňou. Nezabudol však ani na bylinky, v botanike spolupracoval s J. Ľ. Holubym a A. Kmeťom... Články o svojich pestovateľských výsledkoch a skúsenostiach uverejňoval v Lichardovom Obzore. V tomto časopise sa o jeho pestovateľských úspechoch v Ábelovej viackrát zmienil aj literát Daniel Maróthy, farár v neďalekej Maškovej. Ten v čísle 20 z roku 1875 napísal, že „kým v tomto vrchárskom kraji sa hrozno pestuje len v pridomových záhradkách, P. Rell, povestný bylinkár a ovocinár, ktorý vysadil v poli vinicu, už v nej zberá aj plody, čo je na tento kraj výnimočné.“ Ako vidieť, predmetom jeho záujmu bolo predovšetkým ovocinárstvo. Napríklad na stálu ovocinársku výstavu usporiadanú roku 1882 Uhorským hospodárskym spolkom poslal dve odrody hrušiek a sedem odrôd jabĺk a s dopestovanými plodmi žal pravidelne úspechy aj na župných výstavách. Na hospodársko-priemyselnej výstave roku 1883 v Lučenci sa predstavil s najväčším počtom a výberom exponátov z ovocinárstva. Jeho najväčším úspechom v tom čase bolo, že v najsevernejšej možnej hranici pestovania viniča hroznorodého v Ábelovej dopestoval hrozno z viacerých kultivarov. Pavol Rell umrel 6. apríla 1891 v Ábelovej, kde je aj pochovaný.
Po stopách svojho starého otca kráčal jeho pomaďarčený vnuk Ľudovít Rell, ktorý sa narodil roku 1874 v novohradskom Zombore (okres Veľký Krtíš), kde jeho otec Samuel bol od roku 1861 evanjelickým učiteľom. Ľudovít Rell sa stal roku 1898 učiteľom na gymnáziu v Békešskej Čabe. Roku 1916 sa dokonca stal riaditeľom tejto ustanovizne, v ktorej pracoval až do odchodu do dôchodku, do roku 1935. Ľudovít Rell sa zaslúžil o kultúrny rozvoj mesta, najmä o vybudovanie múzea, do ktorého osobne prispel množstvom archeologických a národopisných zbierok. O tom, že bol významnou békeščabianskou osobnosťou, svedčí aj to, že je po ňom pomenovaná jedna z ulíc mesta. Zomrel roku 1952 v Szekszárde.