Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti usporiadala vernisáž spoločnej výstavy maliarok Zuzany Hajkovej a Evy Konczošovej a drevorezbára Michala Zsolnaiho pod názvom Tvorcovia zo Závadovho sveta.
Výstava sa uskutočnila v Spoločenskom a kultúrnom centre Eötvös 10. Prítomných pozdravila podpredsedníčka slovenského zboru, moderátorka vernisáže Alžbeta Hollerová Račková. Ako povedala, ich samospráva od svojho založenia považuje za dôležité napomáhanie dialógu kultúr väčšinového národa a slovenskej komunity. Tomuto zámeru slúži väčšina podujatí, ktoré usporadúva v srdci hlavného mesta. Zmienila sa o tom, že veľkú časť Slovákov v Budapešti tvoria rodáci z Dolnej zeme. Medzi nich patria aj umelci, ktorých výstavu práve otvárajú, ako aj spisovateľ Pavol Závada, ktorého meno figuruje v názve výstavy.
Zuzana Hajková je rodáčkou zo Slovenského Komlóša. Už v detstve sa zaujímala o umenie, ale nakoniec sa rozhodla pre pedagogickú dráhu. Popri práci sa niekoľko rokov zdokonaľovala v kreslení, osvojovala si aj rôzne maliarske techniky a už v mladosti sa zúčastnila na viacerých výstavách. Eva Konczošová sa narodila v obci Alberti (Csanádalberti) v Čongrádskej župe. Je autorkou viacerých knižných ilustrácií, napr. k zbierkam nášho slovenského básnika Gregora Papučka Konvalinky a Zaspievajme si. V roku 2000 darovala Slovenskej samospráve Budapešti sedem svojich obrazov, inšpirovaných románom Pavla Závadu Jadvigin vankúšik. Michal Zsolnai pochádza zo Slovenského Komlóša. Po ukončení univerzity pôsobil ako stredoškolský profesor telesnej výchovy. Drevorezbárstvu sa venuje od detstva. Zo začiatku vyrezával hračky, neskôr spotrebné predmety, potom sochy, nábytok, sakrálne umelecké predmety a veľkorozmerné diela pre verejné priestranstvá.
Ich spoločnú výstavu otvoril predseda Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Pavol Beňo. „Maľby a drobné plastiky umelcov, ktorí tu dnes vystavujú, inšpiruje segment domoviny: dolnozemská krajina, nábrežie Kereša, háje pozdĺž rieky, teda príroda, jednoduchí ľudia a ich náradie, život na sálašoch. Keď sa pozerám na tieto maľby, mám taký pocit, ako keby som cestoval vlakom domov a pred oknom sa mihá rodný kraj, jeho scenérie, až kým sa z diaľky nevynorí útla veža komlóšskeho kostola. Áno, tieto komlóšske a sarvašské maľby a drobné plastiky majú veľmi blízko k našim srdciam. Zároveň som toho názoru, že svojim realistickým štýlom približujú krajinu rozprestierajúcu sa medzi riekami Kereš a Maroš aj tým návštevníkom, ktorí sa tak silno neviažu k tomuto kraju,“ povedal vo svojom otváracom prejave P. Beňo.