V Slovenskom inštitúte Budapešť sa uskutočnilo otvorenie výstavy Tendencie grafickej tvorby v 80. a 90. rokoch na Slovensku. Výber diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, ktorá sa dlhodobo zameriava na mapovanie oblasti grafického umenia, „odprevadil“ do Budapešti aj riaditeľ galérie Maroš Rovňák.
Kurátorka výstavy Katarína Baraníková vo svojom otváracom príhovore priblížila prítomným grafiku v období 80. a 90. rokov 20. storočia, čím podala návštevníkom pomocnú ruku pri orientovaní sa v bohatom materiáli. Diela vystavené v Budapešti sú výberom z akvizícií nadobudnutých po roku 1989, kedy sa do záujmu výraznejšie dostáva tvorba reflektujúca aktuálne trendy v umení, presadzovanie alternatívnych prístupov a inovatívnych technických postupov. Systematickému rozvíjaniu geometrizujúcich tendencií sa naďalej venuje Alojz Klimo, Tamara Klimová, Miloš Urbásek a tiež Milan Dobeš. Rozpracovanie konceptuálnych programov riešia v médiu grafiky Rudolf Sikora, Juraj Meliš, Michal Kern, Peter Rónai. V technických postupoch sa presadzujú reprodukčné techniky ofsetu a serigrafie. Významné sú v tomto období aj prvé prejavy v oblasti počítačovej grafiky, ku ktorým prispieva najmä Jozef Jankovič a Daniel Fischer.
Mladá generácia, ktorá nastupuje okolo polovice dekády, reaguje na prenikanie nových výrazových ideových a formových prvkov postmoderny. Tieto prejavy nachádzame v grafickej tvorbe Vojtecha Kolenčíka, Roberta Jančoviča, Igora Benca, Blažeja Baláža, kým neoexpresívna poloha je zastúpená príspevkom tvorby Laca Terena, Ivana Csudaia a Daniela Brunovského.
V 90. rokoch sa zdôrazňujú interdisciplinárne možnosti grafiky, ktoré zodpovedajú aktuálnej situácii charakterizovanej stieraním hraníc v umení. Grafika zaznamenáva rozširovanie o alternatívne a experimentálne postupy, posúvajú sa možnosti grafickej práce v oblasti počítačovej grafiky a animácie. K rozvinutiu tejto tvorby výraznejšie prispieva Vladimír Havrilla a z mladšej generácie Marek Kvetan, Marko Balžo a ďalší. Pribúdajú tiež nové príspevky autorskej tlače a experimentov ako napríklad využitie korózneho procesu v grafikách Petra Kalmusa, pričom sa nevylučuje ani využitie klasických grafických techník.
