Slávny košický zlatý poklad môžu vidieť záujemcovia od 1. februára prvýkrát aj na území Maďarska. Výstavu vzácneho nálezu otvorili v Maďarskom národnom múzeu (MNM) v posledný januárový deň dvaja ministri: šéf rezortu kultúry Slovenskej republiky Daniel Krajcer a maďarský minister národných zdrojov Miklós Réthelyi.
Základný tón vernisáže udal generálny riaditeľ MNM László Csorba, ktorý prirovnal poklad zo zlata k takisto vzácnemu pokladu priateľstva medzi slovenským a maďarským národom. Metaforami preplnený bol aj slávnostný otvárací prejav M. Réthelyiho. Výstavu označil za veľký sviatok maďarskej muzeológie, dokonca za udalosť roka v maďarských múzeách, pretože košický zlatý poklad v Maďarsku ešte nikto nikdy nevidel.
„Nález ukryl pravdepodobne vysoko postavený člen spišskej komory niekedy po roku 1680, keď sa k mestu Košice práve blížili Thökölyho kuruci, z čoho teda „komorník“ radosť nemal, akiste patril k labancom,“ pripomenul maďarský minister a dodal: „Týchto 2920 mincí predstavuje 2920 momentov našej spoločnej histórie, môžeme na nich vidieť erby i panovníkov. Ale pri pohľade na mince nám predsa neprídu na myseľ rodiny uhorských magnátov či králi, ale naše historické spomienky, naše spoločné dejiny, ktorých kurz je vyšší ako hodnota zlata.“ D. Krajcer si zvolil za hlavný motív protirečivosť zlata, ktorého dejiny sú vlastne dejinami kultúry i barbarstva ľudstva. Predsa vyzdvihol len jedno posolstvo tohto pokladu: kultúru, remeselnú zručnosť, umenie a krásu civilizačného odkazu. „Medzi Maďarskom a Slovenskom sa z času na čas objavia témy, v ktorých si celkom nemusíme vždy rozumieť. Do istej miery je to prirodzené, ale osobne som presvedčený, že stále je tu viacej tém, ktoré nás spájajú. Nie je to len naša spoločná, uhorská história, ale aj naša spoločná stredoeurópska budúcnosť,“ uzavrel slovenský minister.
Medenú nádobu s vyše 2000 zlatými mincami, tromi medailami a 214 cm dlhou renesančnou zlatou reťazou našli 24. augusta 1935 počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach. Sídlila tam v 17. storočí Spišská komora, ktorá bola zrejme najdôležitejšou finančnou inštitúciou vo východnom Uhorsku. Poklad ukryli počas protihabsburského povstania Imricha Thökölyho, ktorého vojská obsadili mesto roku 1682. Mince pochádzajú z 84% z Uhorska, Sedmohradska a Nizozemska, ale sa medzi nimi objavili aj sliezske, české, poľské, nemecké, dánske, švédske i talianske a španielske. Najstaršie z nich sú zlaté dukáty kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1404, najmladšie zasa kremnické dukáty kráľa Leopolda I. z roku 1679. Poklad je unikátny v celej Európe.
Košický zlatý poklad bude v Maďarskom národnom múzeu sprístupnený verejnosti do 20. marca 2011.