Manželský pár Ladislav Hudec a Ibolya Rózsová, známy svojou tvorbou aj v Amerike, vystavoval vlani v čabianskom Dome slovenskej kultúry svoje diela, ktoré zovňajškom i funkciou zachovávajú tradície slovenskej vecnej kultúry. To isté charakterizuje takmer dvesto ich prác, ktoré sú v súčasnosti vystavené v priestoroch Múzea M. Munkácsyho.
Obľúbenými farbami L. Hudeca sú zelená a okrová, ozdobnými prvkami sú kvety, často rozprávkové, malebné. Návštevníkov výstavy víta prestretý stôl s obrovskou servírovacou misou, taniermi, soľničkou a zelenou butelou s nápisom: „Hej, táto butela je môjho manžela Ladislava Hudeca, uhnietla mu ju z blata, z lásky milá žena. Vypi ju do dna, na zdravie!" A kto by si bol pomyslel, že lavica pri stole je z roku 1845?... Na poličke stojí aspoň šesť butelí. Na prvej môžeme čítať: „Pre teba žijem, pre teba mriem, za celý svet ťa nezapriem". Na stene sa nám prihovára tucet hlinených mís, základnou farbou ktorých je okrovo žltá; dopoly postavenú murovanú pec zdobia zelené keramické kachličky.
Zvláštnosťou výstavy je, že sa na nej predstavujú aj Hudecovi žiaci zo župnej remeselnej školy. Mária Óváriová s originálne zdobenou misou, Zsanett Szőkeová s krčahom z bieleho emailu, Rita Richweiszová s modrou misou a Uršuľa Medvecká so zeleným a modrým krčahom.
Kniha návštev je plná obdivných a uznanlivých zápisov, veď pred niekoľkými dňami videli výstavu Kondorošania a Sarvašania. Dôstojných menu nášho umelca, laureáta Ceny granátového jablka z r. 1996, strieborného diplomu z 13. celoštátnej výstavy ľudového umenia a autora albumu Hlinené zázraky, ktorý vydali v Spojených štátoch a v ktorom figurujú diela oboch umelcov.