Osem pedagógov Kabinetu kresby Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave prijalo ponuku predstaviť svoje diela pod jednou strechou – v rámci výstavy na prízemí Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti.
Vernisáž sa uskutočnila 18. januára za prítomnosti veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Petra Weissa. Riaditeľka SI Jana Tomková s radosťou skonštatovala prítomnosť veľkého počtu záujemcov a krátkym dvojjazyčným príhovorom privítala hlavných aktérov večera – šiestich prítomných autorov vystavených diel. Vzápätí odovzdala slovo kurátorke výstavy, historičke umenia Beáte Jablonskej, ktorá priblížila prítomným tvorbu umelcov.
Ako povedala, kladenie otázok spojených s kresbou a jej vyučovaním, či už z filozofického alebo technického hľadiska, sa odráža v postojoch vyjadrených v dielach autorov. Ich rôzne pohľady na umenie spôsobuje favorizovanie odlišných čŕt a zdôrazňovanie iných nuansov. Niekto kladie dôraz skôr na technickú zdatnosť, iný zase na myšlienkový náboj, či konceptuálne pozadie. Ani jeden z nich však nie je zaťatý dogmatik, umenie je pre nich priestorom slobodnej voľby a nie striktných predpisov.
Tvorba autora objektov, videofilmov, fotografických cyklov i malieb Miloša Boďu sa odohráva na linke od klasickej maľby po rafinované manipulované fotografie. V jeho dielach všetko so všetkým súvisí. Stano Bubán spôsob maľovania svojich figurálnych malieb podriaďuje nálade, obsahu a myšlienke vypovedaného. Jeho obrazy sú zastavením, alebo ponáraním sa do ľudskej duše zaťaženej otázkami viny, spytovania si svedomia, hriechu. Abstraktný prejav Davida Čárskeho je, naopak, vypovedaním o samej podstate farby a možnostiach obrazu „bez príbehu“. Jediná žena medzi umelcami Emőke Vargová maľuje, kreslí, šije, filmuje, fotografuje, vytvára sochy, objekty a inštalácie tak, aby prostredníctvom vtipu, irónie a humoru vypointovala príbeh, ktorý sa skrýva v každom jej diele. Svätopluk Mikyta strieda témy aj umelecké stratégie od skicárových kresieb s národniarskymi témami až po tzv. pre-kresby komentujúce dobové grafiky či fotografie. Štefan Osleja vedome pracuje s emóciami, tajomné a neuchopiteľné uzatvára do sureálnych svetov. Biele sadrové sochy Rasťa Trizmu svojou elementárnou tvarovosťou nerušia ničím zbytočným, iba metaforou, ktorej sú bytostnými nositeľmi. Marek Kvetan manipuluje veci a situácie, ktoré vnímame ako všedné a samozrejme dané, zneisťuje istoty, ironicky pochybuje.
Zmes týchto ôsmich rozličných pohľadov na umenie a svet samotný ponúka všetkým záujemcom táto unikátna výstava, ktorá bude verejnosti sprístupnená do polovice februára.
Zlatko Papuček
Fotogaléria:
