Slovenský inštitút v Budapešti usporiadal 19. marca výstavu akademickej sochárka Veroniky Priehodovej pod názvom Mramor a kresba.
Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka inštitúcie Jana Tomková, ktorá požiadala členky ženského speváckeho zboru Kytica z Bratislavy, aby predniesli svoj program. - Opäť máme možnosť predstaviť vám mladú výtvarníčku, volá sa Veronika Priehodová a priniesla vám svoje kresby a sochy, - povedala riaditeľka.
- Veronika Priehodová sa narodila v roku 1984 na Slovensku. V rokoch 2003-2008 študovala fotografiu a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v 2008-2010 sochársku tvorbu na Akadémii výtvarných umení v Carrare v Taliansku. Práve v tomto prostredí naplno prepukla jej životná vášeň pre mramor, ktorý je už stáročia tradičným materiálom pre sochársku tvorbu. Jej ars poetika znie: „Plastika je spôsob, ako vyjadriť svoje emócie a svoj vnútorný svet. Je vyvrcholením všetkého, čo som zažila ďaleko od svojho domova. Cestovanie, objavovanie, prenikanie, túžby, pocity, smútky, hľadanie šťastia. Sochárska práca je spôsob, ako nájsť vnútorný pokoj a slobodu, žiť a realizovať sa tým, čo vytvorí ruka s dlátom, pretože človek sa rodí na to, aby tvoril.“ Sochy Veroniky Priehodovej charakterizuje klasicizujúca krása. Autorka v súčasnosti žije a pracuje v meste Carrara, - dokončila svoj príhovor Jana Tomková, ktorá opäť odovzdala priestor súboru Kytica.
Kurátorom výstavy je teoretik a historik umenia, umenovedec a galerista Ľuboslav Moza, ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť na vernisáži. Jeho slová prečítala spolupracovníčka SI Eva Vesztróczyová. - Veronika je jedinečnou osobnosťou dnešnej európskej umeleckej scény. Ide iba cestami, ktoré idú vpred. Jej tvorivosť sa rozvíja v súlade s harmóniou jej života, kam patrí iba slovo „chcem“. Ona si dokázala nájsť životný záujem v objavovaní možností umenia. Naučila sa náročné kresliarske postupy. Práci s farbami. Kompozícií obrazovej plochy. Všetko s nadhľadom, ľahkosťou a predovšetkým ako základ pre to najvznešenejšie, čo patrí svetovej kultúre. Pre prácu s ušľachtilým kameňom.
Rozhodla sa pokračovať v odkrývaní tajomstva carrarského mramoru. Sochárske postupy sa výrazne odlišujú od maliarskych. Určuje to predovšetkým trojdimenzionalita sochy. Materiál, s ktorým sa pracuje veľmi náročne, ale zmysluplne. Sochárstvo je odkrývaním, alebo pridávaním materiálu aby vznikol definitívny umelecký tvar. V kameni sa predovšetkým odoberá. A vznikajú hodnoty a krása. Veronika robí umenie ako trvalé spoznávanie človeka, nekonečný rozhovor s ním, a zloženie úcty k nemu. Ona vidí ľudí, nie iba ľudskosť, - citovala slová kurátora výstavy Eva Vesztróczyová.
Andrea Szabová Mataiszová
