Na námestíčku pri kostole pred Rybárskou baštou na mramorovom podstavci, ktorý zhotovil Fridrich Schulek (1849-1919), podnes hrdo stojí z bronzu uliata jazdecká socha panovníka, tak ako si ju toho času vysníval jej autor, liptovský rodák, preslávený sochár Alojz Štróbl (1856-1926).
21. mája bolo pri Matejovom kostole na Budínskom hrade rušno. Oslavovali tu sté výročie odhalenia pompéznej sochy prvého uhorského kráľa sv. Štefana. Na improvizovanom javisku na jednej strane stál spevácky zbor Opery, na druhej vojenská dychovka, pred sochou čestná stráž, pred javiskom vážení hostia a celebrity, členovia rytierskeho rádu sv. Štefana a okolo nespočetný dav oslavujúcich. Slávnosť otvoril moderátor podujatia privítaním prítomných, pričom podotkol, že asi takto to vyzeralo aj pred sto rokmi. Ibaže vtedy tu bolo aj Jeho veličenstvo uhorský kráľ. Kráľ tu síce tentoraz nebol, ale bol tu pán Otto von Habsburg so synom Jurajom. Napätie očakávania prerušilo poludňajšie zvonenie a začal sa program. Spevácky zbor zaspieval úryvky z diela F. Erkela Kráľ Štefan. Sochárske veľdielo vysvätil kanonik Dr. Imre Bajor. Slávnostnú reč predniesol starosta 1. obvodu Budapešti Tamás Gábor Nagy.
Dojímavé boli aj príhovory predstaviteľov prítomných potomkov Štróblovcov a Schulekovcov. Nekaždodenné slávnostné podujatie sa skončilo maďarskou hymnou. Za rezkej hudby senondrejskej vojenskej dychovky sa dav pomaly rozišiel. Cestou domov som uvažoval o tom, či sa dožijem toho, že pri takýchto oslavách rečníci využijú príležitosť a v záujme skutočnej pravdy a posilňovania dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi utrúsia aspoň dve-tri slová aj o skutočnom pôvode Štróblovcov.