Vystavovať v čabianskej galérii Reduta v Divadle M. Jókaiho neznamená len rang, ale aj poctu a uznanie. Vernisáže sa konajú v čase premiér, ako aj v tomto prípade, keď výstavu Štefana Korbeľa otvorili pri predstavení Čechovovej hry Ujo Váňa.
Dva tucty obrazov sú zo súčasného obdobia umelcovej tvorby a sú výrazom umelcovej syntézy motívov vodnej ríše sarvašského okolia a surrealistického podania podfarbeného lyrickou abstrakciou, čo jednoduchšie môžeme označiť aj ako zobrazovanie vízií. Umelca ešte v detstve zasvätil do tajov a záhad pobrežia Kerešu jeho starý otec, aby sa po pätnástich rokoch mohol stať zobraziteľom tohto sveta. O niečo neskôr začal hľadať abstraktnejší svet a za svoj vzor si zvolil dielo chýrneho ruského maliara zo začiatku minulého storočia Vasilija Kandinského. Jeho dielo mu našepkávalo, že aj hlboko v duši existuje nevšedný a osobitný svet, ktorého zobrazenie je jednou z najväčších výziev. Sarvašský maliar sa vydal za hlasom tejto výzvy, od výstavy do výstavy sa jeho umelecká dráha obohacovala a zveľaďovala. Dal o sebe vedieť nielen v Budapešti a v celom Maďarsku, ale aj v Taliansku, Rakúsku, Nemecku a Španielsku. Doma sa stal člen Umeleckého fondu a v Sarvaši získal povesť jedného z najznamenitejších umelcov mesta.
Už na vernisáži bolo badať, že do Čaby prišla úspešná výstava a úspešný umelec, ktorý využíva každú príležitosť na to, aby sa mohol stretnúť so svojimi kolegami, ktorí sa radi pripoja k nemu na výprave do záhadného sveta obrazov, v ktorom všetkých záujemcov čaká toľko prekvapení.