DSK v Békešskej Čabe ● Baníctvo vo výtvarnom umení

Slovenský inštitút, Banícke múzeum Rožňava, Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultúry usporiadali výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení.

Expozíciu v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) otvoril odborný referent Úradu Košického samosprávneho kraja Milan Biath.

- Na území Slovenskej republiky evidujeme veľa hnuteľných a nehnuteľných pamiatok, ktoré súvisia s baníctvom. Samozrejme, tieto pamiatky sa viažu k tým regiónom, kde sa v minulosti s baníctvom zaoberali. Je preto jednoznačné, že mnohotvárna banícka kultúra so svojimi typickými a jedinečnými znakmi sa rozvinula len v baníckom prostredí. Takýchto miest je na Slovensku veľa, sú totožné s historickými baníckymi centrami horného Uhorska, ako napríklad Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Rožňava, Smolník, Gelnica, Dobšiná, Jelšava a Spišská Nová Ves. Odtiaľto pochádzajú aj prvé najstaršie výtvarné diela.

V roku 1506 vznikol v Banskej Štiavnici oltárny obraz, kde v spodnej časti sú zobrazení dvaja modliaci sa baníci. Rožňavská Metercia, ktorá vznikla v roku 1513, je jedinečnou tabuľovou maľbou, na pozadí ktorej je vyobrazená kompletná banská prevádzka. Potom, ako bol v roku 1550 v Banskej Štiavnici založený hlavný komorský grófsky úrad, rakúski, nemeckí, českí, rumunskí a slovenskí komorskí grófi na spôsob šľachtických rodových galérií založili galériu portrétov, ktorá fungovala približne 300 rokov. V tom istom období sa zaznamenal prudký rozvoj umeleckého remesla, hlavne zlatníctva. Na ich výrobkoch sa zachovali vzácne banícke symboly, napr. na kalichoch, monštranciách a cibóriách, ktoré boli uložené hlavne v kostoloch a kaplnkách. Baníctvo a umenie sa skutočne stretávajú až v druhej polovici 18. storočia, pre ktoré je charakteristický dovtedy nevídaný obrovský rozvoj baníctva. V roku 1762 Mária Terézia zakladá v Banskej Štiavnici banícku akadémiu, kde sa stretávajú najlepší odborníci v oblasti baníctva. Uplatňuje sa veľa technických vymožeností, napr. čerpanie vody z banských diel a hnaciu silu tejto vody dokázali niekoľkokrát využiť. Práve v tomto období nakreslí baník to, čo vidí, ale aj tých, od ktorých očakáva pomoc. Svoje bezprostredné okolie vyzdobí podobizňami svojich ochrancov, svätých, a týchto umiestňuje v kaplnkách a na oltároch v kostoloch. Predstavitelia naivného umenia nakreslia a namaľujú nespočetné množstvo obrazov, ktoré majú aj veľkú dokumentačnú hodnotu.

Charakteristická je portrétna tvorba v pozadí s baníckou krajinou a sakrálnymi motívmi. Nachádzajú sa tu diela z prostredia kameňolomov, ťažby travertínu, povrchovej ťažby štrku, ale i obrazy krajiny, usadlostí a hlavne baníkov. Významnými predstaviteľmi tohto umenia boli Jozef Czauczik, Edmund Gverg, Jozef Kollár, alebo Gejza Angyal a Július Szabó - dokončil svoju historickú prehliadku Milan Biath.