Pri príležitosti 50. výročia založenia pomenovali obnovenú Základnú školu v Níži po Kálmánovi Mikszáthovi. Za polstoročie absolvovalo inštitúciu sídliacu v miestnom kaštieli 1672 žiakov, ktorým vštepovalo vedomosti 135 učiteľov.
V onú augustovú sobotu vytrvalo popŕchalo a počasie bolo skôr jesenné, než letné. Tak akurát na začiatok školského roka: aby deťom nebolo natoľko smutno za hračkami a letnými radovánkami a aby sa tešili na staro-nových kamarátov v obnovenej škole. Lebo veru v onú sobotu oslavovali aj to, že po rokoch hľadania sa podarilo získať prostriedky na rekonštrukciu kaštieľa. Vlani začali vyučovanie pod novou strechou a tento rok vo zvonku obnovenej budove so zmodernizovaným sociálnym zariadením. V Níži žijú pobožní ľudia: nečudo, že aj túto veľkú udalosť začali slovom Božím v miestnom kultúrnom dome. Omšu slúžili biskup vacovskej diecézy Miklós Beer, ktorý pozdravil prítomných aj po slovensky, a miestny katolícky farár Jozef Gedeon. Pán biskup si v kázni spomenul na svoje študentské časy a na svojich učiteľov, ktorým za veľa ďakuje. Niektorí z nich dodnes žijú, s nimi udržiava kontakty. Po omši prešli účastníci slávnosti k budove školy, ktorú M. Beer posvätil a zároveň pozval prítomných na púť do Vacova, ktorá sa uskutoční 18. septembra.
Potom sa účastníci osláv vrátili do kultúrneho domu na otvorenie jubilejného školského roku, na ktorom mali vybrať meno inštitúcie. Svedkami slávnostného aktu boli nielen žiaci a učitelia školy na čele s riaditeľkou Zuzanou Kučerovou, vedenie obce so starostom Ondrejom Kučerom, ale aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a poverený riaditeľ Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik.
Prvá obecná trojtriedna škola bola na mieste terajšej materskej školy. Funkciu akéhosi centra pre vzdelávanie detí z okolitých osád začala preberať už pred 50. rokmi, keď deti z vyšších ročníkov zo susedných Dolných Petian začali navštevovať nížanskú školu. Zvýšený počet žiakov si však vyžiadal väčšie priestory a vtedy sa vedenie osady rozhodlo umiestniť školu v kaštieli Reviczkovcov. To nám už rozprávala pani riaditeľka, od ktorej sme sa dozvedeli, že v posledných rokoch chodia do ich školy aj deti z Legíndu a že okrem tried majú aj odborné učebne prírodovedy a výpočtovej techniky.
Na otvorenie školského roka sa pripravili aj žiaci s krátkym programom: niektorí spievali, druhí hrali na hudobných nástrojoch, tretí recitovali a ďalší pripravili scénku o živote v škole.
Najväčší problém však mala škola kvôli Legíndu. V malej novohradskej obci zrušili školu v roku 2003 a odvtedy navštevujú tamojšie deti nížanskú inštitúciu. V Níži však nemohli zamestnať všetkých legíndskych učiteľov a samospráva v Legínde im nechcela zaplatiť odstupné, tvrdila, že nížanská škola je právnym nástupcom ich bývalej inštitúcie. Sedem rokov sa súdili učitelia a samospráva v Níži, až v tomto roku sa podarilo záležitosť uzavrieť: Nížania zaplatili spolu 24 miliónov forintov. Nížanská samospráva sa teraz bude súdiť so Samosprávou v Legínde. K týmto finančným ťažkostiam sa pridali problémy s budovou. Starý kaštieľ bolo treba rekonštruovať, lebo bol vo veľmi zlom stave. Poslanecký zbor v Níži na čele so starostom O. Kučerom sa obrátil na všetky možné fóra o podporu, aj na Intervenčný fond, odkiaľ sa mu podarilo získať peniaze. Dobročinné príspevky očakávali aj od účastníkov slávnostného otvorenia školského roka. Zo zbierky by chceli vybudovať osvetlenie kaštieľa, zakúpiť metodické pomôcky a obnoviť školské ihrisko.
Mimoriadne otvorenie školského roka poctil svojou prítomnosťou aj parlamentný poslanec a predseda VZ Novohradskej župy Zsolt Becsó, ktorý sa vo svojom príhovore zmienil o histórii školy. „Je veľmi dôležité, aby budova školy mala pevné základy, nemenej dôležité je, aby triedy boli osvetlené prirodzeným svetlom a aby vo výchovno-vzdelávacom procese mohli používať moderné učebné pomôcky. Podstata však spočíva v náplni, teda v tom, o aké poznatky sa obohacujú žiaci,“ povedal Zs. Becsó.
Prítomným sa prihovoril aj A. Paulik, ktorý pripomenul, že pre malé osady nie vždy je jednoduché udržať si školu. Fungovanie výchovno-vzdelávacej inštitúcie v starej budove môže znamenať ďalšiu ťarchu pre prevádzkovateľa. „Štátna správa by mala pri poskytovaní podpory zohľadňovať tieto skutočnosti,“ povedal.
V poslednú augustovú sobotu sme sa v Níži tešili novému školskému roku. Tomu, že nastáva ďalšia rušná časť života, keď učitelia nasmerujú žiakov na cestu za novými poznatkami, aby sa raz vedeli dobre uplatniť v živote. Prvá novinka, ktorú si osvojili, bola zmena názvu školy - odteraz nesie meno po slávnom maďarskom spisovateľovi Kálmánovi Mikszáthovi. Spisovateľ a politik vo svojom liste č. 29. spomína, že sa cestou do Siráku zastavil v Níži a prežil tam niekoľko pekných dní. Výber bol vhodný aj preto, že spisovateľ, ktorý zomrel pred sto rokmi, sa vo svojich novelách rád a často zmieňoval o slovenských obyvateľoch Novohradu. Portrét slávneho spisovateľa vyrezaný z dreva bude odteraz pýchou školy. Dielo drevorezbára Juraja Dudáša (absolventa školy) odhalil parlamentný poslanec Mihály Balla, ktorý sa vo svojom príhovore zmienil o dedičstve K. Mikszátha. Milým bodom slávnostného programu bolo odovzdanie novej vlajky ôsmakom, ktorú prevzali od predsedu regionálneho združenia, starostu Dolných Petian Imricha Laluju.
Po oficiálnom otvorení jubilejného školského roka nasledoval obed, po ktorom sa Nížanom predstavili dve folklórne skupiny: Rozmarín z Veňarcu a Lipa z Budapešti. Obidve mali veľký úspech. Deti sa mohli zabávať na kolotoči alebo v nafukovacom hrade a v tento deň sa konali aj stretnutia absolventov školy.