Už tradične sa organizuje lyžiarsky kurz Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe na tom istom mieste, v Skalke pri Kremnici. Tento krát sme mohli vycestovať až po polročnej klasifikácii, teda sme na Slovenku pobudli od 22. do 29. januára, naozaj v zimnom čase.
Hlavný organizátor tohto podujatia, pán učiteľ Žibrita, už niekoľko desaťročí vyberá záujemcov z radov študentov. Z roka na rok je to náročnejšia úloha. Nejde tu len o pohybovú zdatnosť a záujem študentov, veľkú úlohu tu hrá aj solventnosť rodičov, čiže otázka rodiča znie: „Zaslúži si, aby mohol ísť na lyžovačku?“ V tomto ročníku nás bolo desať.
Z dvanástej triedy Gábor Laczko a Tomáš Pluhár, z jedenástej Mimi Mokránová, z desiatej Réka Kováčová, Natanael Bukran a Adam Kondač si už pobyt zopakovali, ba Tomáša a Gábora môžeme nazvať starými „mazákmi“, oprávňuje ich k tomu už šesťnásobný pobyt, kým študentky z deviatky Dora Durková, Fanni Havašiová, Polett Mokránová a Miriam Bukranová boli úplnými nováčikmi. My sme už vedeli, čo ich čaká...
Aby sme ušetrili nejaké peniažky, väčšinu stravy sme si zobrali so sebou a z nášho pána učiteľa sa stal na šesť dní kuchár. Naše „nováčičky“ neboli ani prekvapené, veľmi rýchlo si zvykli na „kuchárske umenie“ skúseného harcovníka. V jeden deň sa rozhodlo, že sa budú variť bryndzové halušky. Ja s Adamom sme šikovne očistili šesť kíl zemiakov, ba ich aj ostrúhali, až nám navreli svaly na rukách. „No ale čo čert nechcel!“ Nášmu milému kuchárovi sa babrať s cestom nechcelo. Rozkázal nám uložiť postrúhané zemiaky do chladničky. Viete si predstaviť ten výtvor, ako vyzeral na druhý deň? Halušky boli čierne ako smola. Tu by sa malo spomenúť, že podľa pána učiteľa to je najlepšie, keď nastrúhané zemiaky stoja deň-dva. Dievčatám sa to nepáčilo, no my chlapci, hladoši, sme ich zjedli.
Ináč pobyt veľmi rýchlo uletel, veľa sme sa lyžovali, lebo snehové podmienky boli vynikajúce. Výnimočné na tomto kurze je aj to, že máme priestor na zábavu a oddych. Slniečko nám svietilo, takže sme jeho lúčom vystavovali svoje tváre. Terén poskytoval pohodu pri lyžovaní.
My, maturanti, budeme dlho spomínať na tradičné lyžovačky, ale dúfame, že v lyžovaní budeme pokračovať, lebo to, čo nám dal pán Žibrita, si uchováme navždy.