Po dlhé roky to boli Inovce, potom Búče, Regetovka a Litmanová, no keďže sú snehové podmienky čoraz nevyspytateľnejšie, ceny čoraz vyššie a peňazí čoraz menej, toho roku sme si vybrali stredisko Jahodná pri Košiciach, ktoré je vzdialené len okolo 80 km od Nového Mesta pod Šiatrom.
Lyžiarske stredisko leží vo Volovských vrchoch, asi 15 km severozápadne od mesta Košice. Rozprestiera sa v prostredí s pekným výhľadom na okolie.
Keďže sme miesto nášho pobytu nepoznali, boli sme veľmi zvedaví, ako sa tohoročný lyžiarsky zájazd vydarí. Termínom nášho odchodu bol pondelok 7. februára. Počasie nám prialo, svietilo slniečko, no zároveň bola zima, tak sme už všetci snívali o krásnej slnečnej lyžovačke. Po asi dvoch vybočeniach z trasy (vodič sa totiž príliš tvrdohlavo držal pokynov GPS) sa nám nakoniec podarilo úspešne pristáť v lyžiarskom stredisku Jahodná. Na prvý pohľad celkom „paráda“ a keď nám pridelili ubytovanie v apartmánoch, dali obed a vyskúšali sme zjazdovky, bolo to „úplne super“. Len to slniečko nám trochu chýbalo, lebo bola taká hmla, že sme si videli tak akurát na koniec nosa. No príroda a čerstvý vzduch nám boli dostatočným zadosťučinením. K úplnej pohode prispelo aj to, že na svahu nebola tlačenica a tak sme celý deň plynule lyžovali. Návštevníci majú možnosť zalyžovať si na troch zjazdovkách a využiť 7 vlekov, celkové prevýšenie je 139 m. Zjazdovky sú umelo zasnežované a v ponuke je aj možnosť večerného lyžovania, ktoré sme, samozrejme, vyskúšali.
Čo sa týka ubytovania, deti boli po 4-5 ubytované v apartmánoch s dvomi spálňami, spoločenskou miestnosťou a úplným komfortom. Zariadenie bolo nové a veľmi pohodlné. Stravovať sme sa chodili do reštaurácie, ktorá je súčasťou komplexu, a strava bola chutná a hojná, až ju deti nezvládali. A ak deti po celodennej lyžovačke ešte nemali dosť, mali sme možnosť návštevy relax centra (bazén, sauna, vírivky, masáž), čo sme veru takmer denne využili. V takomto prostredí sme strávili celý týždeň a asi v stredu sa aj počasie umúdrilo a vykuklo nám slniečko, ktoré nás sprevádzalo až do soboty, dňa nášho odchodu.
Tento krát sa na výcvik prihlásili deti, ktoré už takmer všetky vedeli lyžovať z predchádzajúcich rokov a tak bolo naozaj príjemným pocitom pozorovať, ako sa s istotou pohybujú po svahu. A niet lepšieho pocitu, ako vidieť deti, príjemne unavené z celodenného pohybu na čerstvom vzduchu. Len škoda, že na takéto účely je veľmi málo možností získať financie z fondov a pre mnohých rodičov je lyžiarsky kurz príliš veľkým luxusom, ktorý si už nemôžu dovoliť. Keď si spomeniem na svoje detstvo, nežili sme v luxuse, ale to, že mi rodičia bez problémov vedeli vyplatiť lyžiarsky kurz na základnej, strednej a aj vysokej škole, je isté.