Obec Pitvaroš sa nachádza v Čongrádskej župe, v tesnej blízkosti rumunských hraníc. Má približne tisíc päťsto obyvateľov.

Územie dnešnej obce bolo obývané už v XII. storočí, prvá písomná zmienka o osade pochádza z XV. storočia. Počas tureckého vpádu bola spustošená. V XVII. storočí ju osídlili slovenské rodiny zo severných oblasti Uhorska. Hlavne v dobe panovania Márie Terézie a Jozefa II. sem aristokrati evanjelického vierovyznania lákali slovenské rodiny. Tak postupne vyrástli na dolnozemských pustatinách centrá slovenského života Békešská Čaba, Sarvaš a Slovenský Komlóš. Koncom XVIII. storočia barón Ján Juraj Harruckern verboval Slovákov zo Zvolenskej, Hontianskej, Liptovskej, Gemerskej a Novohradskej župy do Nadlaku. Keďže niektorým sa pôda neušla, prenajali si pitvarošskú pustatinu, kde žili v mimoriadne ťažkých podmienkach. Na prelome 19. a 20. storočia väčšina z nich žila chudobne, preto sa mnohí presťahovali do Spojených štátov amerických a do Francúzska. Uvoľnenie prišlo v XX. storočí, keď sa po druhej svetovej vojne ľudia dostali k pôde a mohli rozvíjať svoj materinský jazyk a kultúru, lebo sa obnovilo vyučovanie v slovenčine. V čase presídľovacej akcie mnohí Pitvarošania medzi prvými využili možnosť presťahovať sa do Československa. 11. apríla 1947 odišiel z obce prvý transport presídlencov a do 14. mája ju opustilo spolu 2442 osôb, čiže asi dve tretiny obyvateľstva. Na Slovensku sa Pitvarošania pôvodne usídlili v Senci, Sládkovičove, Veľkých Úľanoch, Reci, Malej a Veľkej Mači.

Prvú jednotriednu školu vybudovali v obci v roku 1832, výučba však prebiehala v modlitebni už od roku 1824. O niekoľko rokov ju rozšírili na dvoj- a neskôr na osemtriednu. Do roku 1840 tu prebiehala výučba len po slovensky, potom nastal prechod na maďarčinu. Dnes sa deti učia v dvoch budovách, ktoré stoja v centre obce. Väčšiu, v ktorej dostali miesto žiaci vyššieho stupňa, postavili v roku 1926-27. Pred ôsmimi rokmi modernizovali v budove kúrenie a osvetlenie, ale, žiaľ, renovovanie okien a dverí sa neuskutočnilo. Menšiu budovu so štyrmi triedami a kuchyňou postavili v roku 1968. Tu sú umiestnení žiaci nižšieho stupňa, v kuchyni varia pre celú obec. Na budove práve teraz prebieha výmena okien, izolácia a modernizovanie kúrenia prostredníctvom slnečných kolektorov. Práce financuje miestna samospráva z grantov, ktoré získala z fondov EÚ vo výške okolo sto miliónov forintov. Z grantu môžu modernizovať „malú“ školu a kultúrny dom.

Pred desiatimi rokmi Základná škola S. Petőfiho mala približne dvesto žiakov, z nich len dvadsiati sa fakultatívne učili slovenčinu, ale nie v rámci rozvrhu hodín. V tomto roku majú 150 školákov, z toho dvanásť prvákov a dvadsaťštyri ôsmakov. Z nich len Petra Luca Horváthová sa prihlásila do békeščabianskeho slovenského gymnázia.

Riaditeľkou školy je Katarína Bertaová Kecskemétiová. V súčasnosti sa všetci žiaci učia slovenčinu, a to týždenne štyrikrát v rámci rozvrhu hodín. Od prvej po štvrtú triedu ich vyučuje učiteľka z neďalekého Slovenského Komlóša Katarína Malyová Lešťánová, vo vyšších ročníkoch sa so žiakmi zaoberá tiež učiteľ zo Slovenského Komlóša Tomáš Krátky. K pitvarošskej základnej škole patria základné školy v Čanádalberti a Ambrózke a materské školy v Nagyéri a Pitvaroši. V členských inštitúciách okrem Nagyéru tiež prebieha výučba slovenčiny. Mladá oduševnená slovenčinárka Klára Huszárová vštepuje deťom lásku k materinskému jazyku v Čanádalberti a v Ambrózke, v oboch sa učí slovenčinu po 19 žiakov. V miestnej škôlke vedú slovenské zamestnania Mária Hodáková a Mária Töröková, zúčastňuje sa na nich päťdesiat osem detí. Žiaci v základnej škole nedostávajú zo slovenčiny známky, ale textové hodnotenie.

V rámci základnej školy pôsobí aj hudobná škola, ktorá má tri odbory: dychový (hra na klarinet a píšťalku, resp. flautu), gitarový a klavírny. Navštevuje ju 50 žiakov. Hudobnú náuku a hru na klavíri vyučujú miestni pedagógovia vo vedľajšom zamestnaní, ostatné odbory kolegovia z Makó, Mezova a Segedína. Výučba v hudobnej škole prebieha každý deň v poobedňajších hodinách v triedach, koncerty sa konajú v divadelnej sále kultúrneho domu.

Žiakov vyšších ročníkoch z Ambrózky a Čanádalberti každý deň vozí do Pitvarošu školský autobus, ktorý financuje regionálne združenie. Žiaci už piaty rok pod dozorom dospelých prichádzajú o 7.45 hod. a odchádzajú o 16. hodine. Pod ochrannými krídlami pedagógov sú vlastne celý deň, lebo škola im zabezpečuje aj družinu a študovňu.

V Základnej škole Sándora Petőfiho pôsobia rôzne záujmové krúžky, ako napríklad výučba náboženstva, krúžok informatiky, športové krúžky (futbal, mažoretky, hádzaná) a skupina na zachovávanie slovenských tradícií, ktorú vedie Mária Hodáková. Žiaci sa môžu vzdelávať v klube nadaných z matematiky, angličtiny, maďarčiny, na prípravných kurzoch z dejepisu, matematiky, maďarčiny a angličtiny, ktoré budú potrebovať aj na stredných školách, môžu chodiť na korepetíciu zo slovenčiny a pripravovať sa na základný stupeň štátnej jazykovej skúšky. Pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (je ich 38) zvlášť organizujú hodiny matematiky, maďarčiny a angličtiny. Angličtinu vyučujú od prvej po tretiu triedu v rámci záujmového krúžku, od štvrtej triedy sa žiaci učia po anglicky tri hodiny týždenne v rámci rozvrhu hodín. S výpočtovou technikou a informatikou sa zaoberajú na škole od roku 1996. Majú sedemnásť starých počítačov, s ktorými sa zoznámia deti už v štvrtej triede. V lete dostanú osemnásť moderných počítačov, ktoré vyhrali v konkurze TIOP. O študijných súťažiach nám pani riaditeľka prezradila, že žiaci dosahujú výborné výsledky najmä z matematiky, fyziky a maďarčiny. Škola totiž usporadúva každý rok skoro zo všetkých predmetov, okrem techniky, spevu a telocviku, domáce súťaže. Kultúrnu prehliadku, ktorá je vlastne súťažou, organizujú v kultúrnom dome. Každý rok sa zúčastňujú na regionálnych súťažiach zo spevu, angličtiny, futbalu, okrem toho na recitačných a mikroregionálnych študijných súťažiach pre nižší stupeň. Pravidelne chodievajú na slovenskú spevácku súťaž do Nadlaku, kde tiež dobre reprezentujú svoju školu. Na súťaži sa zúčastňujú aj deti z Nagyéru, Ambrózky a Čanádalberti.

Cez letné prázdniny učiteľky pitvarošskej školy organizovali tábor pre nadaných. Vo dvore školy boli postavené stany, v ktorých prebiehali zamestnania. Deti sa počas štyroch dní vynikajúco cítili, veľa sa zabávali a športovali. Žiaci pitvarošskej školy radi cestujú do okolitých miest, kde navštevujú botanické a zoologické záhrady a kúpaliská.

Andrea Szabová Mataisová