Marta Bugárová je lektorkou slovenčiny a na lektoráte slovenského jazyka Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe pôsobí od 1. septembra 2008. Boli sme zvedaví na jej skúsenosti z výučby slovenského jazyka.

- Aké sú vaše skúsenosti s výučbou slovenčiny na vysokoškolskej úrovni?

- Mám dlhoročné skúsenosti s vyučovaním slovenčiny, 40 rokov som pôsobila na katedrách slovenčiny viacerých slovenských univerzít - v Trnave, Nitre a Bratislave, kde som prednášala fonetiku a fonológiu a tiež štylistiku a textovú syntax slovenského jazyka. Z toho 6 rokov som učila slovenčinu aj zahraničných poslucháčov, ktorí prichádzajú študovať na slovenské univerzity.

Štúdium slovenčiny na univerzite v Pilíšskej Čabe je na inej úrovni, nakoľko slovenčina nie je materinským jazykom našich poslucháčov. Slovenčina sa tu študuje na katedre slovenčiny v rámci ústavu slavistiky (slovenčina, čeština a poľština) ako hlavný odbor (jednoodborové štúdium), ale aj ako forma minor, ktorú si môžu zvoliť poslucháči študujúci iné odbory. Podľa našich skúseností výučba slovenčiny v neslovanskom jazykovom prostredí prináša so sebou veľa nového a zaujímavého v porovnaní s domácim prostredím, ale súčasne i celý rad didaktických otázok, ktoré musí lektor sám vyriešiť, aby dosiahol na vyučovaní želaný efekt. Je na lektorovi, aby hľadal stále nové možnosti, ako študentov osloviť a čo najlepšie sprístupniť a inovovať učivo z gramatiky a literatúry a tiež zoznamovať ich so slovenskými reáliami. Naša katedra je materiálne veľmi dobre vybavená, využívame knižnicu, v ktorej máme k dispozícii najnovšie učebnice, beletriu slovenských autorov, publikácie o slovenských pamiatkach a prírodných krásach Slovenska. Premietame si aj videofilmy celovečerných slovenských filmov a tiež záznamy divadelných predstavení zo Slovenského národného divadla v Bratislave.

- V akej miere sú vaši študenti absolventmi národnostných gymnázií? Aké máte s nimi skúsenosti čo sa týka znalostí slovenčiny alebo slovenských reálií vôbec?

- Na našej katedre študujú jednak študenti pochádzajúci z Maďarska, ktorí sú absolventmi maďarských gymnázií, jednak študenti zo Slovenska, ktorí väčšinou absolvujú maďarské gymnáziá na Slovensku. Všetci poslucháči si uvádzajú ako materinský jazyk maďarčinu, doma aj medzi sebou komunikujú po maďarsky. Už pri prijatí na štúdium nie sú ich znalosti slovenčiny na rovnakej úrovni, čo musí vyriešiť lektor tak, že si študentov rozdelí do skupín podľa ich schopností komunikovať po slovensky. Výhodu majú poslucháči zo Slovenska, ktorí sú so slovenčinou obyčajne v bližšom kontakte. Týka sa to, samozrejme, aj znalosti slovenských reálií, spoločenského a kultúrneho života Slovákov. Podľa mojich skúseností ani študenti z Maďarska v ničom nezaostávajú, živo sa zaujímajú o Slovensko, všetci už boli na Slovensku, mnohí tam majú rodinu alebo priateľov, niektorí majú slovenských predkov. Veľa našich študentov sa zdokonaľuje v slovenčine tým, že využíva možnosť získať štipendium na Letný seminár slovenského jazyka v Bratislave - SAS (Studia Academica Slovaca), ktorý každoročne usporadúva Filozofická fakulta v Bratislave (tri augustové týždne) pre študentov slovenčiny v zahraničí. Tu sa im intenzívne venujú slovenskí lektori na prednáškach a cvičeniach, okrem toho na spoločných exkurziách spoznávajú naši študenti prírodné krásy Slovenska a slovenskú kultúru.

Študenti pochádzajúci z Maďarska sa môžu zdokonaľovať v slovenčine aj v rámci programu Erazmus – dostávajú štipendium na jednosemestrový študijný pobyt na niektorej zo slovenských univerzít – v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici či Prešove.

- Vaša katedra by mohla vychovávať aj národnostných učiteľov. Je to dosť ťažko predstaviteľné, keď máte málo absolventov, ktorí by mali vzťah k Slovákom v Maďarsku. Ako sa snaží katedra alebo univerzita vzbudzovať záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry?

- Sú jazyky a krajiny, o ktoré je veľký záujem, a sú aj také jazyky, ako napr. slovenčina, na ktoré treba vhodným spôsobom upozorniť a vyvolať záujem študentov o ich štúdium, definovať, aké možnosti poskytuje osvojenie si slovenčiny v Maďarsku. Naša katedra zápasí momentálne s upadajúcim záujmom o štúdium slovenčiny, na čo reaguje aj vedenie univerzity tým, že sa redukuje vysoko odborne erudovaná katedra slovenčiny (profesori a docenti) a teraz sa obávame aj o existenciu lektorátu slovenčiny. Katedra robí nemálo pre propagáciu slovenčiny, napr. na gymnáziách a tiež počas Dňa otvorených dverí na univerzite. Vhodnou propagáciou je aj národnostná tlač, preto využívam túto možnosť a chcela by som osloviť mladých čitateľov Ľudových novín, ktorí majú slovenské korene, že majú možnosť prejaviť svoju náklonnosť k nim okrem iného aj tým, že sa rozhodnú zdokonaliť sa v slovenčine na našej univerzite. Absolventi sa môžu uplatniť v rôznych sférach – médiá, turizmus, zahraničný obchod a i. Pociťujeme, že v kontaktoch medzi našou katedrou a spolkami Slovákov žijúcich v Maďarsku sú isté rezervy. Uvítali by sme aj podporu zo strany vedenia univerzity v tom, že poskytne štúdium aj takých jazykov, ktoré si volí menší počet študentov, tak ako je tomu aj na iných svetových univerzitách.

- Ktorým výzvam musia vyhovieť vaši absolventi?

- Okrem samotného štúdia, účasti na prednáškach a cvičeniach, sa naši poslucháči zúčastňujú na rozličných mimouniverzitných akciách, a tak reprezentujú našu katedru či univerzitu. Napr. Slovenský inštitút v Budapešti každoročne usporadúva v spolupráci s lektorátmi v Maďarsku prekladateľskú súťaž umeleckej literatúry zo slovenčiny do maďarčiny a z maďarčiny do slovenčiny. Naši poslucháči sa zúčastňujú na tejto súťaži v najväčšom počte a získavajú najviac ocenení. Do Slovenského inštitútu chodíme so študentmi aj na premietanie slovenských filmov a na vystúpenia slovenských umelcov. Na našej katedre usporadúvame súťaž v písaní esejí na aktuálne témy zo slovenských reálií, najlepšie eseje sú odmenené knižnými publikáciami slovenských autorov.

Naši študenti prejavujú aj samostatnú iniciatívu, minulý semester usporiadali slovenský večer so slovenskými špecialitami, na ktorý boli pozvali aj študentov bohemistov a polonistov z nášho ústavu. Podujatie malo úspech a plánujú ho sa zopakovať.

- Aké extrémnejšie prípady sa vyskytli vo vašej vysokoškolskej praxi?

- Ako som už spomínala, študenti, ktorí prichádzajú študovať slovenčinu na našu univerzitu, majú rozdielne komunikačné schopnosti. V tejto súvislosti by som mohla uviesť aj extrémne prípady, ale v tom pozitívnom zmysle. Napr. niektorí študenti pochádzajúci z Maďarska pri príchode na univerzitu slabšie ovládali slovenčinu v porovnaní so študentmi zo Slovenska, ktorí majú zautomatizované i niektoré nenáležité jazykové modely a stereotypy z domáceho prostredia, ktorých sa ťažko zbavujú. Nuž na rozdiel od nich študenti z Maďarska teraz rýchlejšie napredujú a pohotovejšie komunikujú na rozličné témy.

- Keby ste mali možnosť ešte väčšmi usmerniť rozvoj našej kultúry a vedy, akému smeru by ste dali prednosť?

- Prednosť by som dala filmu a divadlu, pretože oslovujú širšiu divácku verejnosť. Aj naši študenti radi sledujú slovenské filmy či záznamy divadelných predstavení, rozširujú si tak slovnú zásobu a podľa obrazu a prebiehajúceho deja sa učia porozumieť neznámym slovám, napr. aj hovorovým, slangovým či nárečovým. Majú možnosť pripravovať sa tak na bezprostredný kontakt s bežnou jazykovou praxou súčasnej slovenčiny.

Otázky kládla Eva Patayová Fábiánová