Usporiadanie Školy v prírode pre žiakov Základnej školy v Alkári (Mátraszentimre) sa stalo za posledné roky tradíciou, v ktorej pokračovali aj v tomto roku.
Žiaci vyšších ročníkov matranskej školy, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, sa so svojimi učiteľmi vybrali v posledný augustový týždeň do Jasenia, aby tam trávili týždeň spoznávaním krás našej materskej krajiny a aby sa takto pripravili na nadchádzajúci školský rok.
Cestou sa zastavili v Čiernom Balogu, kde nedávno odovzdali Lesnícky skanzen. Na viac ako trojkilometrovom „Chodníku lesného času“ je v súčasnosti 71 zastávok, ktoré žiakom mnohými zaujímavými exponátmi a predovšetkým prirodzenými lesnými stanovišťami ponúkli objavné pohľady na životodarné schopnosti lesa. Zaujali ich aj živé obrazy z histórie, súčasnosti a budúcnosti lesníctva. Po prechádzke ich čakali členovia Občianskeho združenia Vydrovská dolina, aby im ukázali množstvo zábavných hier, ktoré deti mohli vyskúšať. Takými boli chodenie na tzv. bocianích nohách, plieskanie bičom, alebo pílenie ručnou pílou. Avšak najväčší úspech mala hra „obleč sa do šiat drevorubača“, ktorá prebiehala tak, že deti hádzali kockou a kto hodil šestku, mohol si obliecť šaty drevorubača, ale akonáhle hodil druhý šestku, začal sa ten obliekať. Neobišla ich ani sladká odmena, cukríky.
Po veselej hre pokračovali alkárske deti v ceste do Jasenia, ktoré bolo východisko pre ďalšie výlety. Za týždeň navštívili Vysoké Tatry (Štrbské pleso a Skalnaté pleso), Demänovskú jaskyňu, podnikli návštevu Vlkolínca, Banskej Štiavnice, Hýb, Východnej a Brezna. Jeden deň venovali aj vysokohorskej turistike: lanovkou sa vyviezli na Kosodrevinu, odkiaľ sa vybrali pešo na Chopok. Bola to náročná túra, ale žiaci sa z nej vrátili plní nových skúseností. Keďže ZŠ v Alkári udržiava priateľské styky so Základnou školou s materskou školou Predajná, po večeroch sa stretali so svojimi rovesníkmi, keďže boli ešte prázdniny.
Posledný deň patril meraniu vedomostí. Žiaci súťažili osobitne aj v skupinách. Pri riešení jednej a úloh si preverovali, ako si zapamätali zemepisné názvy, pri druhej bolo treba spoznať miesta, ktoré navštívili a pomenovať ich po slovensky, ale učiteľky im pripravili aj minikvíz. Najlepšie výsledky dosiahli piatak Peter Husár, siedmačka Zita Gáborová a ôsmačka Katarína Šipošová. V skupinách pracovali vekovo miešane, aby mohli súperiť s rovnakými šancami.
Týždeň ubehol ako voda a žiaci sa už museli začať baliť. Do kufra si pribalili aj množstvo spomienok, ktoré im vystačia na celý rok. Vďaka patrí sponzorom, Správe fondov Sándora Wekerleho, Celoštátnej slovenskej samospráve a Slovenskej samospráve v Alkári, bez ktorých by sa deti nedostali do svojej materskej krajiny.
J. Kasalová (ef)