Je už tradíciou, že nadšení mladí športovci Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom prvú októbrovú nedeľu trávia v Košiciach. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď sa do kalendára podujatí v pracovnom pláne školy zapísala účasť na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach.
Po on-line registrácii sa teda 6. októbra vybralo do metropoly východného Slovenska 15 maloletých bežcov a 6 dospelých, ktorých sprevádzali učitelia, rodičia a iní rodinní príslušníci.
Mohli sa tak stať svedkami udalosti, ktorá už mnoho desaťročí na jeseň hýbe Košicami. MMM (Medzinárodný maratón mieru) je totiž skratka, ktorá sa postupom času stala neodmysliteľným fenoménom života tohto historického mesta. Slovo maratón tu skloňujú od roku 1924. Nadnes sa tento maratón stal najmasovejším a jedným z najvýznamnejších podujatí na Slovensku. Už aj novomestskí žiaci o ňom vedia, že sa pýši prívlastkom najstarší v Európe. V celosvetovom význame už iba americký Boston má medzi kontinuálne organizovanými maratónmi zapísaných vo svojej kronike viac ročníkov.
Záujemcovia o maratón majú v súčasnosti v košickej ponuke viacero disciplín. A to: maratón, polmaratón, T-Systems Inline, handbikeri, vozičkári, minimaratón, štafeta 4 x ¼ trate.
Klasický maratón má dĺžku 42,195 km. Mestský okruh bez výraznejších prevýšení, s tvrdým asfaltovým povrchom, absolvujú maratónci dvakrát za povzbudzovania a nekonečného potlesku domácich obyvateľov za kordónmi popri trati. Bežci v polmaratóne absolvujú jeden okruh. Je to pre nich alternatívna disciplína ak už pravidelne behávajú, no maratónsku dĺžku považujú ešte za priveľké sústo. Organizátori, medzi ktorými kreslo predsedu Maratónskeho klubu a zároveň predsedu organizačného výboru zastáva generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, na štarte evidujú čoraz viac dievčat a žien a všeobecne aj vyšší počet účastníkov. Novinkou sú mladí ľudia na korčuliach, s prilbami na hlavách, odhodlaní presadiť disciplinu Inline. Účasť telesne postihnutých športovcov má v Košiciach tradíciu už od roku 1989. Handbikeri a vozičkári si tu získali obrovské sympatie divákov i všetkých zúčastnených športovcov. Tak ako korčuliari, aj hendikepovaní športovci absolvujú vzdialenosť dlhú 20 kilometrov.
No a žiaci novomestskej slovenskej školy sa každý rok podujímajú zdolať desatinovú vzdialenosť maratónskej trate, aby si otestovali vytrvalosť v behu na vzdialenost 4,2 km. Štartujú hneď po “veľkých” maratóncoch v tesnom závese za hlavným poľom maratónskych pretekov. Nadšene sa vydajú do ulíc mesta deti, ich rodičia, ale doslova aj celé rodiny. Po svojej bežeckej trati sa môžu pokochať i v takých historických budovách a námestiach ako je Dóm svätej Alžbety, Národné divadlo, Námestie maratónu mieru so sochou maratónca, ulice Komenského a Vysokoškolská. Prínosom tých cirka 20-30 minút behu je aj obohatenie sa v slovnej zásobe, veď posmeľovanie okolostojacich pokrikmi Do toho!, alebo Poďme, poďme! znie permanentne v ušiach. Je to atmosféra ťažko porovnateľná s niečím podobným. V poradí už 16. ročník je svedkom neustáleho rastu počtu záujemcov o minimaratón. Aj medzi novomestskými žiakmi sa našli takí, ktorí sa minimaratónu nezúčastnili po prvýkrát a chystajú sa naň aj o rok.
Účasť žiakov školy na tomto masovom podujatí podporila žiacka športová jednota Hybká jašterica (Fürge Gyík) a nadácia Za deti novomestskej slovenskej školy. Športová jednota hradila registračný poplatok, nadácia zaplatila cestovné. Úsmevy na tvárach detí pri dobehoch pod časomerom v cieli stáli za to!
(jk)