Desať stredoškolákov získalo začiatkom októbra národnostné študijné štipendium Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti (MVSS) Maďarskej republiky. Súbeh vypísal rezort v marci tohto roku.
Minister Tibor Navracsics pri zverejnení programu vedúcim predstaviteľom národnostných samospráv uviedol, že cieľom zriadenia štipendia pre študentov jednojazyčných a dvojjazyčných národnostných stredných škôl vo výške 60 tisíc forintov mesačne je poskytnúť pomoc tým nadaným mladým ľuďom, ktorí napr. pre veľkú vzdialenosť, alebo z materiálnych príčin nemôžu pokračovať v štúdiách na univerzite alebo vysokej škole. Do programu sa prihlásilo spolu šestnásť inštitúcií, medzi nimi aj Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Jednou z podmienok podania prihlášky bol učebný priemer minimálne 4,00. Školy nominovali dovedna 23 študentov, spomedzi ktorých uspeli desiati uchádzači. Tí od septembra t. r. budú dva roky dostávať štipendium. Medzi úspešnými uchádzačmi bola aj žiačka 11. triedy Slovenského gymnázia v Budapešti Dominika Szabadová.
Bola som na ňu zvedavá. Vedela som o nej len toľko, že je žiačkou budapeštianskeho slovenského gymnázia. S pomocou vrátnika som zistila jej telefónne číslo a dohodli sme sa na termíne stretnutia. V aule školy ma čakala usmievavá, dlhovlasá, štíhla fešanda. Urobili sme si pohodlie a poprosila som ju, aby sa mi predstavila.
Dominika sa narodila v Budapešti, kde žije dodnes so svojimi rodičmi a bratom. Od malička ju obklopuje slovenské prostredie, prah budovy budapeštianskej slovenskej školy prekročila už ako škôlkarka. Mama pochádza z Ózdu, otec zo slovenského prostredia, z Alkáru. Rodičia sa rozviedli, keď mala Dominika približne šesť mesiacov. Odvtedy ju vychováva nevlastný otec, ktorý tiež pochádza z Alkáru a s ktorým má vynikajúce vzťahy. Rodina s malou Dominikou žila niekoľko rokov v Alkári, ale neskôr musela odísť za prácou do hlavného mesta. Dnes si prenajímajú pohostinstvo v Csillaghegyi. Jej starí rodičia z otcovej strany sú Slováci, hovoria alkárskym nárečím stredoslovenského typu. Každé leto a prázdniny trávi u nich, v prekrásnej prírode, uprostred matranských hôr. Keď bola Dominika menšia, starí rodičia chovali sliepky, ošípané i kone. Často im pomáhala pri práci. Keď videli, že zbožňuje zvieratá a mysleli si, že je už dosť zodpovedná, podarovali jej koňa a psa, ktoré, samozrejme, zostali v Alkári. V tom čase Dominika častejšie cestovala do matranských hôr. Každý týždeň v piatok, po skončení vyučovania, nasadla do autobusu, aby pobudla pár dní v spoločnosti svojich miláčikov a starala sa o nich. Bolo to šťastné, bezstarostné obdobie. Celé víkendy mohla jazdiť na koni, alebo sa so psom túlať po lese. Tieto idylické časy sa však pred dvoma rokmi skončili, keď rodina bola nútená kone predať. Odvtedy Dominika navštevuje zbožňovaných starých rodičov len každý druhý týždeň. Láska k zvieratám a hlavne ku koňom v nej zostala na celý život. Na chvíle prežité v Alkári vždy spomína s radosťou. Tam žijú aj jej najlepší kamaráti, s ktorými sa tiež často potuluje po matranských lesoch. Osem-desaťčlenná partia sa s radosťou stretáva. Priatelia vždy majú spoločnú tému. Spolu oslavujú narodeniny i menšie-väčšie sviatky, ale, samozrejme, radi navštevujú aj kluby a pivárne vo väčších mestách, v Gyöngyösi a v Pastúchove (Pásztó).
Dominika vo voľnom čase s radosťou počúva popovú hudbu, alebo číta knihy. S kamarátkami rada chodí na nákupy, alebo len tak po obchodoch vo väčších nákupných centrách a do kina. Najradšej si pozerá romantické filmy a horory. So spolužiačkami často navštevujú aj blízky Margitin ostrov, kde vysedávajúc na lavičkách sa zhovárajú o svojich radostiach a starostiach. Dominika je vyznávačkou zdravej výživy, veľmi rada má ovocie a zeleninu, najmä formou šalátov, a hydinové mäso.
Čo sa týka koníčkov, dnes kvôli učeniu nemá na ne veľa času. Keď bola žiačkou nižšieho stupňa, s radosťou sa predvádzala pred rodičmi, preto ju zapísali do populárnych budapeštianskych tanečných škôl, kde sa pod vedením známych choreografov učila hip-hop a jazzové tance. Keď ju to prestalo baviť, prešla na hudobné nástroje, krátky čas hrala na píšťalke. Na vyššom stupni rada športovala, z kolektívnych športov sa jej najviac páčila hádzaná. Na gymnáziu začala uvažovať nad tým, že by bolo dobre zase jazdiť na koni. Momentálne hľadá vhodnú jazdiareň v blízkosti Budapešti.
Čo sa týka vysokoškolských štúdií, Dominika sa ešte nerozhodla, akým smerom by chcela ísť ďalej. Zaujíma ju farmaceutika, pedagogika, ale aj potravinárstvo. Rada by študovala aj na Slovensku, ale to v prípade, ak by sa prihlásili viacerí. Štipendium, ktoré dostáva, si odloží na vysokoškolské roky, aby s obrovskými výdavkami nezaťažovala svojich rodičov.
Andrea Szabová Mataiszová