Miestom slávnostného otvorenia nového školského roka v Budapešti bola 1. septembra slovenská škola. Primátor hlavného mesta Gábor Demszky o. i. vyzval jej žiakov, aby boli hrdí na to, že sú spätí s dvoma kultúrami, slovenskou i maďarskou.
Od materskej cez základnú školu a gymnázium až po nadstavbové štúdium získava v tejto budapeštianskej inštitúcii vedomosti aj v slovenskom jazyku okolo 200 žiakov. Na rozdiel napríklad od slovenskej školy v Sarvaši ju neprevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva, ale samospráva Budapešti. Na slávnostnom otvorení školského roka primátor Gábor Demszky povedal: „Hlavné mesto je hrdé na to, že má chorvátsku, nemeckú, slovenskú a srbskú národnostnú školu, ba čo viac, od vlaňajšieho roka máme aj čínsku. Tieto inštitúcie sú zároveň celoštátnymi strediskami národnostného školstva, alebo ak chcete, sú baštami národnostnej kultúry a my urobíme všetko pre to, aby sme im zabezpečili potrebné podmienky.“
Základnou podmienkou sú, samozrejme, deti, ktoré prejavujú záujem chodiť práve do tejto školy. Je zaujímavé, že v hojnom počte sem prichádzajú zo Slovenska - pričom žiaci slovenskej, ale i maďarskej národnosti. Nemala by byť škola v prvom rade pre príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku? Riaditeľka školy Anna Csörgölová na otázku odpovedala: „Nechcem sa sťažovať, ale už druhý rok máme možnosť na to, aby sme začínali nultým ročníkom - slovenskou jazykovou prípravou pre deti z radov našej národnosti, totiž títo žiaci sa do ôsmeho ročníka učili slovenčinu ako cudzí jazyk. Žiaľbohu, naša národnosť o túto možnosť prejavuje neveľký záujem.“
Inak v rámci milej slávnosti okrem iného odznela báseň Sándora Weöresa, ktorú aj v preklade Gregora Papučka predniesla žiačka slovenskej školy: „Zadubený Izidor, ako teľa hlúpy bol. Lebo sebe na škodu, vykašľal sa na školu...“