Na začiatku tohto príbehu bolo niekoľko desiatok listov, ktorými sme sa obrátili na niekoľko desiatok slovenských firiem o pomoc pri sponzorovaní prvej cesty našich žiakov (zo škôl z Mandabokoru a Veľkého Čerkesu) na Slovensko. Naši žiaci nemali doteraz možnosť spoznať osobne krajinu svojich predkov, preto sme im chceli Slovensko ukázať a predstaviť počas štvordňovej poznávaco-náučnej exkurzie.
Chceli sme, aby poznatky a vedomosti získané na vyučovaní mali možnosť konfrontovať s realitou, aby mohli skúsiť používať slovenský jazyk v jeho prirodzenom prostredí.
Ako prvý zareagoval na našu výzvu práve Orange Slovensko, a. s. V pôvodnom liste sme prosili o možnosť zabezpečenia vstupu na predstavenie OrangeIMAX kina, ktoré je známe ako kino s produkciou 3D filmov. Boli naozaj perfektní, hneď sa nás opýtali na termín, v ktorom mienime Slovensko navštíviť a bolo jasné, že Imax kino je „naše“.
Ako druhý zareagoval Slovnaft, a. s. člen skupiny MOL - firmy, ktorá má svoje sídlo práve v Maďarsku. Ponúkli nám tankovaciu kartu na zabezpečenie dopravy. Už sme sa pomaly začali baliť a tešiť. Žiaľ, potom už prichádzali len zamietavé odpovede a naša radosť opadala. Pri najväčšej snahe rodičov a pomoci miestnej slovenskej samosprávy sme nemali toľko peňazí, aby sme mohli pokryť náklady spojené s ubytovaním, stravou a vstupným pre všetkých účastníkov. Keď sme sa už cítili najhoršie, ozvali sa znovu z Orangeu, vraj mali by sme nahlásiť presný počet návštevníkov predstavenia a potvrdiť navrhnutý termín. Oznámili sme im, že naša cesta sa asi nebude konať, pretože sa nám nepodarilo zohnať dostatočné financie. Vzápätí sme dostali e-mailovú otázku, koľko peňazí potrebujeme na zabezpečenie exkurzie. V priebehu ďalších dvoch dní to už bolo znovu len o radosti. Z Orangeu nám oznámili, že pre nich to nebude problém a radi podporia deti z krajanskej školy v zahraničí. Mohlo sa teda začať s prípravami.
Konečne nastal deň „D“. Mamičky nás odprevadili síce so slzami na krajíčku, ale my sme sa už nevedeli dočkať Slovenska. V hlavách sme mali informácie z posledných mesiacov, keď sme sa v škole učili, že hlavným mestom Slovenska je Bratislava, že tu tečú rieky: Dunaj, Váh, Hron, Nitra..., že medzi najväčšie mestá patria Košice, Nitra, Trnava, Žilina,..., že sú tu pohoria, nížiny, hrady, zámky, jaskyne, kúpele...., jednoducho všetko, čo má správny žiak o krajine svojich predkov vedieť. A toto všetko teraz tam niekde v 300-kilometrovej vzdialenosti na nás čakalo. To, čo sme počas nasledujúcich štyroch dní zažili, predbehlo naše očakávania.
Posledný deň, po schádzaní zo Spišského hradu, veru mnohí aj ľutovali, že to všetko končí, veď to bol naozaj super výlet. A čo všetko sme navštívili? Posúďte, či toho bolo naozaj dosť: Hneď prvý deň sme navštívili Základnú školu v Brehoch, s ktorou sme uzavreli priateľstvo. Ich žiaci a naši sa navzájom predstavili v programoch. My sme predstavili činnosť nášho folklórneho súboru Nezábudka, zaspievali sme im hymnu Slovákov v Maďarsku, tirpácke piesne z Níreďházy, zarecitovali. Oni nám zatancovali niekoľko moderných, ale aj ľudových tancov, zarecitovali a zaspievali. Ukázali nám prácu posledného brežského hrnčiara. Dohodli sme sa, že sa v rámci podobnej akcie ešte určite stretneme. Potom sme navštívili dedinku Horná Seč, v ktorej žijú Slováci z Níreďházy. Potlesk, ktorý naše vystúpenie zožalo, nemal zatiaľ páru, boli sme na seba naozaj hrdí a v očiach našich hostiteľov sa zaleskli veru aj slzičky, veď mnohé z detí sú potomkami ich bývalých susedov, priateľov, známych. Počas druhého dňa sme navštívili hlavné mesto Bratislavu a prezreli sme si jej historické a kultúrne pamiatky. Najskôr sme navštívili 3D kino OrangeIMAX, pozreli sme si film Virtuálny svet. Napriek jazykovej bariére sa nikto nesťažoval, že niečomu nerozumel. Všetci sme k príjemnému sledovaniu dostali aj občerstvenie - pukance a colu, tak sme chrumkali a užívali si príjemný deň. Potom sme sa vybrali na plavbu loďou po Dunaji, pozreli sme si staré mesto, vyštverali sme sa na vežu Starej radnice a hrad, ktorý už na záver veru mnohých skolil. Tretí deň sme sa zamerali na poznávanie slovenskej prírody v krásnom prostredí Tatier, ktoré často deti obdivovali na obrázkových materiáloch používaných počas vyučovania. Najskôr sme si pozreli dreveničky a ponaháňali kozičky v skanzene v Pribyline, potom sme sa s čerstvo kúpenými jánošíckymi valaškami vybrali na turistiku okolo Štrbského plesa. Posledný deň nášho pobytu sme navštívili múzemu TANAPu, vyvieračku minerálnej vody neďaleko Baldoviec a Spišský hrad, kde si niektorí vychutnali radosti poddanského života na dereši so všetkým, čo k tomu patrí, ale nikto sa nesťažoval.
Takto teda vyzerá náš príbeh, ktorý sa však ešte vôbec nekončí. Vďaka firmám Orange a Slovnaft sme získali na Slovensku veľa priateľov, všade nás pekne privítali. Spoznali sme krajinu a dostali sme veľkú chuť na jej spoznávanie aj v tomto školskom roku, Už vieme, kde sa vyberieme. Zatiaľ to však zostáva našim tajomstvom. Jedno však prezradíme, 19. a 20. októbra privítame u nás kamarátov z Brehov, ukážeme im Níreďházu a jej okolie, naše dve školy. Ešte raz: ORANGE a SLOVNAFT, ďakujeme! Pomohli ste nám otvoriť naše srdcia slovenčine, nájsť si tak cestu k novým priateľom, a to je v živote ľudí to najdôležitejšie.
Anita Holá