Štyridsať žiakov sarvašskej slovenskej školy sa spolu so štyrmi pedagógmi vybrali koncom júna na šesťdňový výlet do Vysokých Tatier.
Vysoké Tatry sú národným symbolom Slovákov. Tieto najmenšie veľhory na svete sú vlastne skvostom pre každého z nás. Veď koho by nelákali a nenadchli mohutné končiare, hlboké doliny, strmé steny, priezračné plesá, hukot horských bystrín, krása vodopádov. Väčšina z nás si opäť mohla pozrieť tieto poklady, tí, ktorí tu boli po prvýkrát, len otvárali ústa od tejto nádhery.
Ráno sme nastúpili do luxusného autobusu a ešte pred príchodom na hranice sme sa zastavili v Hollókő, novohradskej obci vyhlásenej UNESCO za súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Ako sme sa blížili k Tatranskej Lomnici, už z diaľky sme uvideli cieľ našej cesty, pretože prírodná katastrofa zničila stromy, ktoré chatu obkolesovali. Pohľad na postihnutú prírodu nám tisol slzy do očí.
Po príchode do Školy 1. mája nás pán riaditeľ Ján Poracký srdečne privítal, a počas celého nášho pobytu sa o nás perfektne staral. Ubytovaní sme boli v hlavnej budove. Po večeri sa deti rozpŕchli do okolia chaty hrať futbal, basketbal, volejbal a nechýbali ani hojdačky.
Druhý deň sme sa vybrali na Hrebienok, samozrejme, lanovkou. Naším cieľom boli Veľké Studenovodské vodopády. Keďže počasie bolo perfektné, po krátkom odpočinku sme sa všetci rozhodli, že sa vyberieme na Zbojnícku chatu, ktorá sa nachádza vo výške 1960 m n. m. Z Hrebienka sme sa vybrali po červenej značke a po dva a pol hodinovej túre sme dorazili do cieľa. Deti sa veľmi unavili, veď boli aj také úseky, kde bol sneh a museli veľmi opatrne stúpať, aby sa nepošmykli. Ako každý rok, ani teraz sme nemali vhodnú obuv. Našťastie deti boli veľmi disciplinované a hlavne opatrné. Po návrate na ubytovňu boli veľmi unavené, ale obohatené o množstvo nových zážitkov.
Tretí deň sme strávili na Skalnatom plese. Je to medzistanica kabínkovej lanovky na Lomnicky štít. Tu sme si pozreli observatórium. Rozdelili sme sa na tri skupiny. Jedna sa vybrala na túru s pánom učiteľom Szilárdom Abonyim. Ich cieľom bola Svišťovka, trojhodinová túra po Tatranskej magistrále, kde leží Zamrznuté pleso (2043 m n. m.). Druhá skupina sa sedačkovou lanovkou vyviezla do Lomnického sedla (2190 m n. m.) a ostatní sme sa vybrali visutou kabínkovou lanovkou na Lomnický štít (2634 m n. m.), druhý najvyšší tatranský štít, len o 20 metrov nižší ako Gerlach. Musím sa priznať, že ja som už viackrát bola na Lomnickom štíte, ale teraz sa mi po prvýkrát naskytol pohľad na celé okolie. Fantastické vrchy, divé končiare, pohľad na Belanské Tatry, proste všetky štíty sme mali ako na dlani. Deti so zatajeným dychom vraveli, že je to nádhera. O necelých 10 minút sa celá panoráma skryla v hmle, hustej ako mlieko a nič sme nevideli. Nechceli sme veriť vlastným očiam, čo všetko dokáže príroda. Našťastie sme mali fotoaparáty a pekné zábery sme si zvečnili. Pri nástupe do lanovky sa opäť vyjasnilo a posledné pohľady sa nám zafixovali do pamäti. Bol to jeden z najkrajších dní!
Štvrtý deň sme sa vybrali do Slovenského raja, aby sme deťom ukázali vápencový reliéf v Národnom parku. Toto územie je mimoriadne bohaté na prírodné krásy. Okrem ihličnatých a listnatých lesov sme videli náhorné planiny, hlboké rokliny, vodopády. Naším cieľom bola Suchá Belá. Nebola to ľahká túra, veď pri prechode vodopádmi (Misový, Roklina, Okienkový, Korytový, Bočný a Kaskády) bol aj taký vysoký rebrík, ktorý bol vo výške 37 m a už pri pohľade naň sa deťom skoro točila hlava. Našťastie sme bezpečne zdolali všetky rebríky a stúpačky. Tu sme sa my, dospelí, presvedčili, že dieťa vie byť opatrné a zodpovedné! Musím sa priznať, že to nebola ľahká túra, no iste bola nezabudnuteľná!!!
Piaty deň nám pán riaditeľ Ján Poracký vybavil príjemný program. Predpoludním sme navštívili Mestský úrad v Poprade, kde nás privítal viceprimátor Gustáv Dobák, ba aj miestna televízia robila rozhovory s našimi žiakmi a s pani riaditeľkou Zuzanou Medveďovovou. Po oficiálnej návšteve a milom pohostení sme sa vybrali do Aqua City Parku. Tu sme sa vyšantili, vyskúšali sme všetko, čo sa len dalo. Deti si uvoľnili svaly v teplej liečivej vode a v perličkovom bazéne. Cítili sme sa tam ako v siedmom nebi, ani sa nám nechcelo odtiaľ odísť.
Šiesty deň sme sa vybrali autobusom na Štrbské pleso. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna zostala v okolí skokanských mostíkov, druhá sa vydala na Popradské pleso (1500 m n. m.) a odtiaľ na Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier. Vyrezávané drevené kríže sú dielom ľudového rezbára Jozefa Fakiača-Šumného z Detvy. Keď sme sa vracali z Popradského plesa, deti s obdivom pozerali na dobrovoľných nosičov, ktorí si naložili na plecia 30 kg záťaž (uhlie, zemiaky) a vyniesli ju na Téryho chatu. Stretli sme sa aj s nosičom z povolania, ktorý niesol 97 kg záťaž a mal 65 rokov. Deti svorne tvrdili, že klobúk dolu pred ujom! Po príchode na ubytovňu sme po večeri pri táboráku opekali slaninu a klobásu, nálada bola super!
Ráno po raňajkách sme sa rozlúčili s kuchárkami, ktoré sa o nás veľmi starali a varili nám podľa nášho želania. Pán riaditeľ nám poprial šťastnú cestu a my sme mu s úsmevom na tvárach kývali z autobusu. Cesta domov ubehla veľmi rýchlo. Pršalo a mnohí z nás celú cestu prespali.
Poďakovanie za pekný zájazd patrí v prvom rade pani riaditeľke Zuzane Medveďovej, Nadácií pre slovenskú materskú a základnú školu v Sarvaši, Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny a, samozrejme, aj Celoštátnej slovenskej samospráve. Vďaka každému, kto sa pričinil o to, aby sa každý z nás na Slovensku dobre cítil a odniesol si čo najviac zážitkov!