Zemplínska šírava ● Začali sa letné tábory
Žiaci Slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom každoročne s napätím očakávajú blížiace sa prázdniny, lebo aj v lete im škola poskytuje množstvo zaujímavých programov, väčšinou v podobe táborov.
18. júna odišli žiaci I. stupňa na Zemplínsku šíravu do týždňového tábora s pestrým programom. V tom istom čase odišlo basketbalové družstvo mladších žiakov do Miškovca na turnaj a keď sme sa vrátili zo šíravy, išli deti do dramatického tábora do Hronca.
Tábor na Zemplínskej šírave má už dlhoročnú tradíciu a je zameraný skôr na menšie deti, ktoré boli toho roku veľmi odvážne, lebo sa nám okrem tretiakov, štvrtákov a piatakov prihlásili aj prváčikovia a druháčikovia. Bol to ich prvý dlhodobejší odchod od rodičov a tak sme sa trochu obávali večerov. No všetci obstáli na výbornú, neboli žiadne problémy ani s jedlom, ani so spaním, skôr naopak. Zo skúsenosti už vieme, že keď sa deti raz do tohto tábora prihlásia, prihlásia sa aj každý nasledujúci rok.
Toho roku sme mali šťastie preto, že leto prišlo skôr a na šírave sa už začala letná sezóna. Mali sme tak možnosť vyskúšať si bazény, ktoré sme si po minulé roky iba túžobne obzerali. Mali sme aj to šťastie, že sme videli nácvik vojenskej helikoptéry a skoky vojakov do šíravy. Tak z blízka nikto z nás ešte helikoptéru nevidel.
Program bol zaujímavý, deti navštívili botanickú záhradu v Košiciach, kde sme sa dozvedeli, že banánovník nie je strom, ale bylina, videli sme množstvo exotických rastlín, aj mäsožravých a v neposlednom rade sme sa aj dobre vypotili, čo je zo zdravotného hľadiska veľmi prospešné. Len treba potom rýchlo doplniť zásoby tekutín v tele. Prezreli sme si aj Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá bola výnimočným zážitkom, veď vidieť toľko ľadu uprostred leta a triasť sa od zimy v 30-stupňovej horúčave je naozaj nezvyčajné. A keďže do jaskyne a naspäť sme šli po poriadnych serpentínach, dostalo sa nám aj mimoriadneho zážitku navyše, zlyhal nám autobus a museli nás zachraňovať ďalším. Deti sa však správali perfektne, nepodľahli žiadnej panike a tak sa nakoniec všetko dobre skončilo. Urobili sme si aj pár pekných túr po okolitej prírode a učili sme sa po slovensky názvy rastlín a živočíchov.
Všetci sme sa vrátili domov plní zážitkov a dobrej nálady s tým, že sa sem na rok opäť vrátime. Dúfame len, že nám v tom opäť pomôžu Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, miestna slovenská samospráva a Rusínska menšinová samospráva. Patrí im za to aj touto cestou srdečná vďaka. Veď kde sa deti najlepšie naučia po slovensky? Samozrejme, na Slovensku.