Posledný týždeň školského roku 2006/2007 sa každá trieda Slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom vybrala na výlet. Žiaci tretieho a štvrtého ročníka sa vybrali po historických chodníčkoch - navštívili hrad vo Fizéri (Füzér) a Rákócziho kaštieľ v Borši. Počasie im bolo veľmi naklonené, mohli si v pohode vychutnávať krásy historických pamiatok a kochať sa pritom v malebnej prírode.
Kaštieľ v Borši je kamenný vodný hrad, ktorý dal po tatárskom vpáde postaviť Belo IV. Jeho osudy nie sú presne známe. Vie sa len, že hrad bol v držbe viacerých rodov (Perínovci, Polónyovci, Lórantffyovci, Rákócziovci a iní). Na prelome 16. a 17. storočia bol na jeho mieste postavený tzv. „hradný kaštieľ”, pôvodne obohnaný vodnou priekopou, dobre viditeľnou na severnej strane. Kto postavil hradný kaštieľ, nie je známe. Kaštieľ sa využíva ako depozitár Východoslovenského múzea Košice.
Tu sa 27. marca 1676 narodil František Rákóczi. Detstvo trávil hlavne na hrade Mukačevo, ktorého hrdinskú obranu v rokoch 1686 až 1688 zažil. Potom mu určili za oficiálneho tútora arcibiskupa Koloniča a nechali ho vychovať jezuitami v Prahe a v Jindřichovom Hradci. Mladé roky prežíval pod cisárskym dohľadom a ten mu i vybral vhodnú nevestu Šarlotu Amáliu von Hessen-Rheinfells, s ktorou mladého Rákócziho v roku 1694 oženili v Kolíne nad Rýnom. F. Rákóczi sa presťahoval na svoje východoslovenské majetky a viedol nie príliš zaujímavý život súkromníka na zámku vo Veľkom Šariši. V tomto kraji spoznal svojho budúceho druha, užhorodského župana Mikuláša Berčéniho. Zároveň prišiel do styku s cisárskymi praktikami Viedne, ktoré pacifikovali a využívali Uhorsko oslobodené od Turkov. Pokúsil sa nadviazať kontakty s nepriateľskou mocnosťou - Francúzskom. Jeho list Ľudovítovi XIV. bol však prezradený, Rákóczi zatknutý, prevezený do Viedenského Nového Mesta a väznený. V roku 1701 sa mu však podarilo ujsť do Poľska, kde zostal žiť v exile u šľachtica pána Sieniawského.
Na jar roku 1703 vypuklo v Zátisí povstanie poddaných, ktorého predstavitelia presvedčili Rákócziho, aby sa postavil do jeho čela. Akcia sa potom rozrástla na celonárodný oslobodzovací boj, ku ktorému sa okrem prostého ľudu pridala aj veľká časť šľachty. Druhým mužom povstania a Rákócziho pravou rukou sa stal gróf Mikuláš Berčéni. Povstanie slávilo úspechy, vojensky, technicky i finančne ho podporil Ľudovít XIV., nepodarilo sa mu však obsadiť okolie Budína a Pešti, oblasť vojenskej hranice a mestá južného Sedmohradska. Prelomom povstania sa stala nečakaná porážka kurucov pri Trenčíne 3. augusta 1708.
Rákócziho povstanie bolo stále viac zatláčané do východných oblastí. Dňa 1. mája 1711 sa zvyšky kurucov pri meste Satu Mare vzdali. Rákóczi a jeho druhovia potom dožili (od roku 1720) ako zabudnutí v mestečku Rodosto na brehu Marmarského mora. Tu knieža 8. apríla 1735 zomrelo. Pochovali ho v Carihrade (dnes Istanbul) v kresťanskej štvrti, v kostole svätého Benedikta, vedľa hrobu jeho matky.
V roku 1889 objavili v Carihrade Rákócziho hrob a jeho telesné pozostatky previezli r. 1906 späť do vlasti. V špeciálne upravenej krypte košického dómu bolo uložené telo Františka II. Rákócziho, jeho matky Heleny Zrínskej, jeho syna Jozefa Rákócziho, jeho druha grófa Mikuláša Berčéniho s manželkou grófkou Kristínou Čákiovou, jeho generála grófa Antona Esterházyho a jeho dvormajstra Mikuláša Šibrika.
V najsevernejšej časti Maďarska leží prekrásna dedinka Fizér (Füzér). História obce je spojená s históriou jednej z najstarších a najvýznamnejších stredovekých pevností - Fizérskym hradom. Kamenný, pôvodne gotický hrad, začali stavať za vlády Ondreja II. roku 1235. Pozostával z hradného paláca a opevnenia. Hradná pevnosť bola významným strategickým bodom a jej význam upevňovala výhodná poloha. Neskôr ju prebudoval Štefan V.. Kráľ Žigmund roku 1430 daroval hrad Jánovi a Mikulášovi Perényimu, ktorí ho prebudovali a opatrili obranným valom. Sály hradu a najmä kaplnku dali ozdobiť v gotickom štýle. V rokoch 1526-1527 tu bola ukrytá Uhorská kráľovská koruna. Hoci sa v období tureckých nájazdov okolité obce vyľudnili, Fizér zostal obývaný. Po potlačení národno-oslobodzovacieho boja Františka Rákócziho II. sa kráľovská koruna dostala do rúk cisára Leopolda I., ktorého oddiely vyhodili hrad do povetria. Cisár daroval hrad rodine Károlyiovcov. Hradný vrch je v súčasnosti historická pamiatka a prírodná rezervácia.