Naša škola organizuje každoročne lyžiarsky tábor na Skalke. Ani teraz to nebolo inak, hoci sme sa prihlásili len deviati. Odchádzali sme z Čaby vlakom...
Po mnohých prestúpeniach sme večer o ôsmej prišli do Kremnice. Sneh sme ani tam nevideli. Na vrch sme cestovali autom. Na konci cesty nás čakalo milé prekvapenie, 50 cm snehu. Hneď sme začali vybaľovať veci. Musíte vedieť i to, že náš tábor je úplne iný ako ostatné. Sami si prinesieme základné potraviny. Všetci pomáhame v kuchyni pri varení, pečení i umývaní riadu. Každý večer pozeráme filmy, hráme rôzne hry a dlho sa rozprávame. Priznávam, že chodíme spať často až okolo polnoci.
Na druhý deň po príchode začalo lyžovanie. Mali sme dvoch nováčikov. Venoval sa im pán učiteľ a ujo Gyuri. Všetko bolo super, škoda len, že v tento deň nechodili vleky, a tak sme museli chodiť hore po svojich. Cez víkend už išlo všetko, ako malo. Šikovnejší mohli lyžovať na náročnejších tratiach a začiatočníci testovali vlek. Žiaľ, v nedeľu sa stala nehoda, najšikovnejšie dievča spadlo a nevedelo sa postaviť na nohy. A tak sme videli aj prácu horských záchranárov. V Kremnici vysvitlo, že to nie je nič vážne, hoci lyžovanie pre ňu skončilo. Ale ako správne dievča sa nevzdala a zabávala sa s nami ďalej.
V pondelok sme mali výlet na lyžiach. Zlyžovali sme do dedinky Krahule, tam sme nastúpili do autobusu a odviezli sa do Kremnice. Zvyšok dňa sme sa túlali po meste, pozerali pozoruhodnosti a nakupovali. Mikrobusom sme sa večer vrátil späť na Skalku.
Utorok bol posledný deň, keď sme lyžovali. Vykuklo slniečko a bolo +5 až +8 ºC. Bolo nádherne, mnohí sme lyžovali len v tričku a vetrovke. Bola to krásna rozlúčka s lyžovačkou.
Na druhý deň sme museli skoro vstávať, aby sme stihli vlak. Cestou domov sme sa zhodli, že tábor bol super.
Vo štvrtok sa začala naša cesta na Skalku. Z Čaby odchádzali gymnazisti a žiaci ZŠ. Bolo nás málo, len jedenásti. Šiel s nami pán učiteľ Žibrita a ujo Juraj. Skalka je vrch pri Kremnici, kde sa nachádza raj pre lyžiarov a dobré trate pre bežcov.
Boli sme tam jeden týždeň a každý deň sme lyžovali. Tí, ktorí len začali s lyžovaním, mali dvoch dobrých inštruktorov. Na začiatku ešte padali, ale na konci pobytu už aj oni vedeli pekne zlyžovať celý svah. Tí, ktorí neboli v tábore nováčikmi, mali dovolené otestovať svoje schopnosti na čiernej dráhe. Na konci únavného dňa sme zapichli lyže k bufetu a posilnili sa niečím sladkým. Dni sme strávili v rodinnej nálade. Varili sme si a jedli sme spolu. Pán učiteľ nám urobil pravé slovenské strapačky s bryndzou, a veru boli riadne strapaté. Každý večer sme mali spoločný program - hrali sme karty a pozerali sme filmy. Niekedy sme išli na kratšie či dlhšie prechádzky. Cestou sme v snehu vykúpali lyžiarov-začiatočníkov.
Raz sme zorganizovali túru na lyžiach do Kremnice cez Krahule. V Kremnici sme si nakúpili všelijaké lahôdky. Našli sme útulnú kaviareň, kde sme sa zohriali pri čaji. Kochali sme sa pohľadom na krásne budovy kremnického námestia. Na Skalku sme sa dostali autobusom.
V tábore sme mali príležitosť zhovárať sa po slovensky, veď sme stretali ľudí, ktorí ovládali len slovenčinu. Tak sa rozvíjala naša slovná zásoba. Spoznali sme nových ľudí a trošku aj ich spôsob života.
Tento tábor priniesol každému pekné chvíle pri lyžovačke, zábavné minúty, oddych a, samozrejme, nové zážitky. Cítili sme sa výborne. Nie náhodou sme sa lúčili slovami: „Na rok sa stretneme opäť tu na Skalke!“
