Opäť jeden z tých dní, ktoré nás preberú zo zimnej letargie. Jedným sa sprítomní udalosť, ktorú prežívali pred pár rokmi a druhí si zapíšu na stránku v albume spomienok nový nezabudnuteľný zážitok.
Hoci všetko podlieha času, tento deň študentského života si stále zachováva svoje čaro. Je medzníkom v živote mladého človeka, otvára mu dvere do sveta dospelých, kde si miesto musí vybojovať sám. Ale dnes ešte nie! Dnes sa nebojuje! Dnes sa musíme rozlúčiť s detstvom tak, ako sa patrí. Bezstarostne, spontánne, veselo a s úsmevom na tvári. Dnes je stužková!
Ráno má pre nás prekvapenie. Sneží. Chodby Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe sú nasiaknuté zvláštnym vzrušením. Tretiaci nevedia, kde im hlava stojí. Vybavujú posledné objednávky, vylepšujú posledné detaily v scenári, dolaďujú program slávnostného večera. Štvrtáci sa pomocou kaderníčok, kozmetičiek a manikérok snažia predbehnúť čas. Rodičia sa pripravujú na ďalšiu návštevu školy svojich ratolestí, ale dnes ich nebudú sprevádzať obavy a nezodpovedané otázky. Dnes budú s hrdosťou sledovať, ako ich dcéra či syn preberie stužku dospelosti. A čo učitelia? Učitelia si uvedomia, že vynaložená energia nebola zbytočná, veď o chvíľku brány školy nebudú opúšťať deti, ale zodpovední dospelí.
Blíži sa 18. hodina. Fotograf dokončil svoje dielo. Všetci hostia sú na miestach, len stoličky v prvých dvoch radoch sú prázdne. Ale nie nadlho. Dvere sa otvárajú a do miestnosti vstupujú hlavní aktéri dnešného dňa zmenení na nepoznanie. Je čas predstaviť si ich. Na túto úlohu sa podujali, ako je už tradíciou, študenti tretieho ročníka. V máloktorej škole sa žiaci poznajú tak dôkladne ako tu. Vďaka nim sme sa stali účastníkmi prvých úspešných bojov našich maturantov so slovenčinou v materskej škole, ale aj Pyrrhovho víťazstva v zápase s duchom lenivosti na gymnáziu. Podľa výrazov na tvárach aj veršíky, zrodené v tretiackych hlavách, našli svojich adresátov.
Večer vrcholí. Tretiaci berú do rúk bordové stužky s logom školy a slávnostne ich pripínajú trinástim statočným a jednej obetavej, triednej učiteľke Ildike Kissovej Szabóovej.
S pohárom šampanského pristupujem k „čerstvým dospelým“ a rozmýšľam, či má jedna stužka skutočne takú silu, aby urobila z dieťaťa dospelého...
Kto v piatok postával pred vchodom do Slovenskej školy v Békešskej Čabe, nevychádzal z údivu. Z áut vystupovali malé princezné, šašovia a kúzelníci, z bicyklov zliezali pavúci (Spidermani) a peši pochodovali zajačkovia, mačičky a iné šelmy, kým včielka Maja, motýle a anjeli prileteli na vlastných krídlach. Pozorovateľ by si mohol myslieť, že sa tu na kongres schádzajú malí čarodejníci ako v Harry Potterovi. Pritom to boli iba naši malí škôlkári, ktorých rodičia fašiangovo vyobliekali už doma. Vraj niektoré deti boli také nedočkavé, že v kostýmoch aj spali.
Celé dopoludnie bolo pre deti v škôlke ako jedno veľké dobrodružstvo, veď aj učiteľky sa premenili na rozprávkové bytosti a všetko prežívali spolu s nimi. Pri sprievode masiek, spoločenských hrách, fotografovaní, spievaní, počúvaní rozprávok a obrovskom množstve dobrôt, ktoré napiekli mamičky, im čas rýchlo uplynul. Hodnotenie bolo iba symbolické, lebo fantastickí boli všetci a prezliekať sa späť „do civilu“ sa veru nikomu nechcelo.
V sobotu sa múry Slovenskej školy otriasali smiechom a dobrou náladou. Toľko šašov, bosoriek, princezien, komiksových postáv, robotov, zvieratiek a iných rôznych postavičiek môžeme vidieť len raz do roka. Akoby ste vstúpili do rozprávkovej krajiny. Prišli aj tí, čo boli celý týždeň chorí, ale na fašiangy každý akoby zázrakom vyzdravel. Masky sa najprv spoločne promenádovali v preplnenej jedálni, aby sa o chvíľu každá samostatne predstavila s krátkym programom. V tejto časti mávajú najväčší úspech skupinové kreácie. Pri ich vystúpeniach burácala jedáleň smiechom a nikto nešetril potleskom. Keď sa predviedla aj posledná maska, nastala chvíľka napätia. Porote nebolo čo závidieť, lebo odmenu si zaslúžil každý (a aj ju dostal), ale tí najlepší boli odmenení cenami navyše. Patrili k nim: Obrovská zmrzlina, Mačka vo vreci, Zajačik-Ušiačik, Korytnačka, Ceruzka, Krížový skrutkovač a Triedna kniha, v ktorej boli známky na objednávku. Medzi skupinovými maskami boli jednoznačne najlepší šašovia štvrtej triedy, ale torty si vyslúžili aj Šípková Ruženka so svojím dvorom a skupina, ktorá nám predviedla „Veľké chudnutie“. Páčil sa i „Maliar s inšpiráciou“, ale cenu obecenstva a najväčší potlesk si vyslúžili tety z kuchyne, ktoré každý rok na fašiangy prekvapia niečím novým. Keď boli torty a ceny rozdané, prišla očakávaná tombola s neuveriteľným množstvom hodnotných cien, takže snáď nebolo nikoho, kto by si neodniesol domov nejakú drobnosť. A kto si náhodou neodniesol žiadnu cenu, odchádzal plný krásnych dojmov a pekných spomienok, čo býva viac ako vecná odmena.