Týždeň strávený v Škole v prírode, ktorej riaditeľom je Ján Poracký, nám umožnil obohatiť sa nielen o zážitky, ale hlavne rozšíriť si zásobu slovenských slov. Hneď prvý deň sa naše deti stretli so žiakmi z Prešova a za krátky čas sa zoznámili a vytvorili skupinky. Niektorí sa zhovárali na lavičkách, iní hrali futbal, basketbal a volejbal.
Ráno po výdatných raňajkách sme sa vybrali do Starého Smokovca, kde sme sa vyviezli lanovkou na Hrebienok. Odtiaľ sme pešo postupovali k vodopádom Studeného potoka a k Bilíkovej chate. Po krátkom odpočinku sme sa vybrali k Zamkovského chate. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Tí, ktorí boli prvýkrát v Tatrách, sa neodvážili k výstupu k Téryho chate. Vrátili sa do Starého Smokovca a odtiaľ späť pešo do Tatranskej Lomnice.
Druhá skupina, v ktorej bolo aj niekoľko nováčikov, cestou zvedavo pozorovala, ako sa mení príroda. V Malej Studenej doline sme prechádzali cez zasnežené úseky. Téryho chata sa nachádza vo výške 2015 metrov a je tu nádherný výhľad na okolité štíty. Cestou dolu sme videli kamzíka, ktorý ležal v snehu a iste bol prekvapený, keď videl 30 pochodujúcich. Po príchode na ubytovňu sme po chutnej večeri sledovali futbalový zápas majstrovstiev Európy, samozrejme, v slovenskom jazyku.
Na druhý deň sme sa vybrali do Poľska, do Zakopaného, kde sme po prehliadke mesta a Starého trhu vyšli pozemnou lanovkou na Gubalowku, odkiaľ bol pekný výhľad na celé poľské Tatry. Tu deti vyskúšali jazdu na boboch. Na naše milé prekvapenie stretli sme sa tu s bývalým riaditeľom sarvašského gymnázia Františkom Kutašom, ktorý tiež dovolenkoval na Slovensku a vybral sa na jednodňový výlet do Poľska. Celodňový výlet sa deťom veľmi páčil. Nasledujúci deň sme skôr vstali, lebo nás čakal výstup na Rysy. Autobus nás zaviezol na parkovisko pod Popradské pleso. Odtiaľ sme prešli k symbolickému cintorínu obetí Vsokých Tatier a pokračovali k Popradskému plesu, ktoré leží v Mengusovskej doline vo výške 1494 m. Jedna skupina sa odtiaľ vybrala k Štrbskému plesu, jednému z najvyhľadávanejších miest vo Vysokých Tatrách. Druhá skupina sa vydala na Rysy. Bola to namáhavá vysokohorská túra, veď výstup od Žabích plies do doliny pod Váhou je nebezpečný. Pri úseku, kde boli reťaze, sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna sa musela vrátiť späť k Popradskému plesu. Nebezpečný úsek druhá skupina opatrne zdolala. Odmenou bola panoráma od chaty pod Rysmi na okolité štíty. Keďže k vrcholu (2500 m) viedol úsek, ktorý bol pokrytý snehovou pokrývkou, rozhodli sme sa, že ho zdoláme na budúci rok. Dovtedy si však musíme zabezpečiť obuv vhodnú na vysokohorské túry. Rysy sú najvyšším vrchom Poľska. Unavení po namáhavej takmer 25-kilometrovej túre sme s chuťou zjedli výbornú večeru. Kuchárky nám pripravovali chutné jedlá, najobľúbenejšie boli buchty na pare. Nasledujúci deň sme sa vybrali na výlet do Kežmarku a na kúpalisko vo Vrbove. Mali sme veľké šťastie, lebo po celý týždeň bolo perfektné počasie. V historickom Kežmarku sa deťom okrem hradu a kostolov najviac páčila prehliadka automobilov - veteránov. Vo Vrbove na kúpalisku sa im najviac páčili tobogány, na ktorých by sa vedeli spúšťať od rána do večera.
Predposledný deň sme naplánovali rozlúčkovú túru na Zelené pleso cez Svišťovku. Vysunutou kabínkovou lanovkou sme sa vyviezli na Skalnaté pleso. Tu sa nachádza Observatórium Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Jedna skupina sa vyviezla sedačkovou lanovkou do Lomnického sedla a kochala sa v okolí plesa. Druhá 30 členná skupina sa vybrala na Veľkú svišťovku. Cesta viedla cez Bielovodskú dolinu, na jej najvyššom bode leží Zamrznuté pleso (2043 m). Prechádzali sme cez množstvo snehových jazykov, ktoré sme opatrne zdolávali. Najťažší úsek bol pod Svišťovkou, kde sme sa vedeli spustiť dolu do doliny len za pomoci reťazí. Bol to jeden z najťažších a môžeme povedať aj najnebezpečnejších úsekov. Radosť bola pozerať sa na deti, ktoré ešte s roztrasenými nohami sedeli na lavičkách a pri Zelenom plese s chuťou jedli sendviče, čokolády a pomaranče. Farbu Zeleného plesa spôsobuje vyvieranie spodných prameňov pod jeho hladinou. Deti boli počas výstupu disciplinované a riadili sa našimi pokynmi. Pani riaditeľka Zuzana Medveďová už dlhé roky sprevádza žiakov na fantastické túry. Takto nadobudnuté zážitky ich budú sprevádzať po celý život. Vďaka nej deti spoznávajú tajuplné prírodné krásy Vysokých Tatier.
Tento deň bol jeden z najdlhších, veď od rána do večera sme prevažne v náročnom teréne prešli skoro 34 kilometrov. Bol to však aj jeden z najkrajších dní čo sa týka vnímania prírody a zážitkov. Po večeri si každý pobalil svoje veci a stretli sme sa v spoločenskej miestnosti, kde sme vyhodnotili týždňový pobyt a pozreli sme si finálový zápas majstrovstiev Európy medzi družstvami Španielska a Nemecka. Deti si ešte v Poľsku kúpili zástavy a pri odohraní obidvoch štátnych hymien mávali nimi každý tomu družstvu, ktorému fandili. Ráno po raňajkách sme si ešte raz pozreli panorámu Vysokých Tatier a rozlúčili sa s nimi. Cesta domov ubehla veľmi rýchle. Väčšina deti počas celej cesty spala, no boli aj takí, ktorí si vo fotoaparátoch prezerali zábery, ktoré zachytili udalosti týždňa. Vďaka patrí Celoštátnej slovenskej samospráve, Verejnej nadácií pre národnostné a etnické menšiny, Ministerstvu školstva a kultúry MR, riaditeľovi Jánovi Porackému a jeho kolektívu pracovníkov Školy v prírode v Tatranskej Lomnici, ale aj každému, kto prispel k tomu, aby sa náš tábor dobre vydaril.