Juraj Ráďanský ● Život a dielo Jána Folytána
Starší Sarvašania sa ešte pamätajú na to, že Ján Folytán bol 33 rokov riaditeľom sarvašskej slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova.
Staršia generácia sarvašských Slovákov dobre pozná meno Jána Folytána. Starší Sarvašania sa ešte pamätajú na to, že Ján Folytán bol 33 rokov riaditeľom sarvašskej slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova. V tomto období škola realizovala tri veľké investície a tešila sa dobrej povesti nielen v Maďarsku, ale aj v bývalom Československu, najmä na Slovensku. J. Folytán bol uznávanou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho života. Bol predsedom pedagogickej komisie a neskôr podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Od roku 1994 do roku 1998 bol členom Slovenskej menšinovej samosprávy v Sarvaši a od roku 1999 predsedom sarvašského slovenského spolku „Vernosť“.
Pán Folytán roku 2001 navždy opustil naše rady, ale jeho rodina a jeho bývalé pracovisko chcú zachovať jeho pamiatku. Preto založili Folytánovu cenu, ktorú udeľujú tomu ôsmakovi, ktorý vyniká v znalosti histórie a slovenčiny. Bolo pre mňa veľkou cťou, keď som ako absolvent slovenskej základnej školy v roku 2004 dostal Folytánovu cenu. Dúfam, že touto mojou prácou aj ja prispejem k tomu, aby Sarvašania a Slováci žijúcich v Maďarsku nezabudli na tohto vzácneho človeka, ktorý počas celého života vždy pracoval za našu národnosť.
Pán Folytán už nebol riaditeľom, keď som začal chodiť do slovenskej školy a mal som iba 11 rokov, keď zomrel. Nepoznal som ho osobne, ale viažu ma k nemu spomienky mojich známych. Keď pán riaditeľ odišiel do dôchodku, neskončil sa jeho kontakt so slovenskou školou. Bol v nej vítaným hosťom. Navštevoval školu takmer každodenne. Pamätám si, ako malé deti sme na bývalého pána riaditeľa pozerali s veľkou úctou. Jeho pohľad naraz žiaril milotou a prísnosťou a vtedy sme sa poskúšali správať sa čo najvzornejšie.
Ján Folytán sa narodil v Sarvaši 15. augusta 1931, ako druhé dieťa Jána Folytána a Márie Szakácsovej. Rodičia boli roľníci. Vychovali tri deti. Bývali na kardošskom sálaši pri čabianskej ceste. Bola to typická slovenská evanjelická rodina. Otec už plynne hovoril po maďarsky, ale matka mala problémy s používaním maďarského jazyka. Obaja sa najlepšie vyjadrovali po slovensky, preto doma obyčajne používali slovenčinu. J. Folytán už od detstva rád pracoval v záhrade. Láska, ktorú cítil k pôde, ho sprevádzala po celý život. Základnú školu skončil na kardošskom sálaši.
J. Folytán zmaturoval v békeščabianskom slovenskom gymnáziu, potom odišiel študovať do Budapešti dejepis a slovenčinu, ale diplom získal roku 1956 už na Vysokej škole Gyulu Juhásza v Segedíne.
Prvým pracoviskom mladého učiteľa bola škola v obci Bénye v Peštianskej župe, kde štyri roky vyučoval dejepis. Roku 1960 sa vrátil do Sarvaša, ale kontakty s predchádzajúcim pracoviskom neprerušil.
Rok 1960 je dôležitou kapitolou v živote Jána Folytána nielen preto, lebo v tom roku ho vymenovali za riaditeľa Slovenskej základnej školy v Sarvaši, ale aj preto, lebo vtedy si vzal za manželku sarvašskú učiteľku Zuzanu Vajgelovú.
Riadenie školy prinieslo veľa zmien v jeho živote. Mal veľa povinností, ktoré sa vždy snažil čo najzodpovednejšie splniť. Práce, ktoré nedokončil v škole, si vždy odniesol domov.
Ján Folytán považoval za veľmi dôležité, aby mal čas aj na rodinu. Nesmierne miloval svoju dcéru Alicu a svoje tri vnúčatá. S veľkou starostlivosťou dbal o ich výchovu. V rodinnom fotoalbume Folytánovcov môžeme nájsť veľa fotografií, kde vidieť, ako sa hrá so svojimi vnučkami. Zo snímok priam vyžaruje, že sú to najšťastnejšie chvíle jeho života.
Popri práci si našiel čas aj na záhradkárčenie. V sobotu a v nedeľu popoludní vždy pracoval v záhrade. Neobrábal veľké územie, ale vždy vedel zásobiť ovocím a zeleninou celú rodinu.
Ako riaditeľ slovenskej základnej školy často cestoval na Slovensko. Najčastejšie navštevoval Poprad a Malacky, družobné mestá Sarvaša. V osemdesiatych rokoch mal Sarvaš intenzívne kontakty so závodom Tesla, ktorý mal sídlo v Liptovskom Hrádku.
Pán riaditeľ sa vždy snažil predchádzať konfliktom. Mal jednu veľkú rozumnú zásadu: musíme pracovať podľa svojich najlepších schopností, ale tak, aby sme nevyvolávali slzy na vankúšoch iných. Ján Folytán dodržiaval svoje zásady. Myslím si, že preto bol taký obľúbený medzi žiakmi i medzi kolegami.
Ján Folytán bol 33 rokov riaditeľom Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Za tie roky škola prežila veľa zmien, ale pedagogický zbor bol stabilný. Postupne sa zlepšovali pracovné podmienky a rástla prestíž školy. K menu Jána Folytána sa viaže založenie slovenskej materskej školy. Dnešná riaditeľka školy Zuzana Medveďová bola od roku 1959 do roku 1967 žiačkou slovenskej základnej školy. Ján Folytán ju učil dejepis. Z. Medveďová sa pamätá, že žiaci mali radi Jána Folytána, lebo dobre vysvetľoval látku a mal zmysel pre humor.
Zuzana Medveďová si v dobrom spomína aj na tie roky, keď mohla spolupracovať so svojím bývalým učiteľom. Učitelia mali radi Jána Folytána, hoci vždy očakával od nich maximálny výkon. Pamätá sa, ako jej často kládol na srdce: „Zuzka, cestou domov rozmýšľajte o...“. Ján Folytán sa rád porozprával s kolegami, rozhovory plánované na päť minút sa niekedy predĺžili aj o celú hodinu. Chcel vychovávať nielen žiakov, ale aj učiteľov. Pod jeho vedením vyrástla jedna vynikajúca škola. Bohužiaľ, nemohol vidieť, ako dozrela jeho práca. V roku 2004, keď uvádzali do užívania obnovenú a rozšírenú budovu slovenskej školy, nemohol byť na slávnosti. Má však leví podiel na tom, že dnes sarvašské slovenské deti môžu chodiť do jednej z najlepšie vybavených základných škôl v Maďarsku.
V roku 1999 sme oslavovali 50. výročie založenia Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Pri tejto príležitosti inštitúcia vydala knihu Ozveny času a zorganizovala veľkolepú slávnosť v kultúrnom dome. Primátor Mihály Babák odovzdal v mene zastupiteľského zboru mesta Zuzane Medveďovej a Jánovi Folytánovi „Cenu za pedagogickú činnosť“ a „Vyznamenanie za Sarvaš“. Na tom istom podujatí dostal Ján Folytán aj tretie vyznamenanie, a to od veľvyslanca Slovenskej republiky Štefana Markuša. V tom istom roku, 16. decembra, predseda sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán vyznamenal Jána Folytána za 33-ročnú prácu v Slovenskej základnej škole v Sarvaši. V roku 2000 dostal pedagogický zbor školy vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy „Za našu národnosť“. Škola bola totiž naša jediná inštitúcia, v ktorej počet žiakov v posledných rokoch vzrástol o 61 %.
Politické zmeny v Maďarsku mali vplyv aj na slovenskú komunitu v Sarvaši. 19. apríla 1990 37 sarvašských Slovákov, medzi ktorými bol aj Ján Folytán, založilo v Kultúrnom stredisku Petra Vajdu Kultúrny spolok sarvašských Slovákov. 27. mája sa konalo prvé valné zhromaždenie spolku. Vtedy mal už 200 členov. Ján Folytán viedol zhromaždenie ako podpredseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku.
V roku 1994 najdôležitejšia udalosť pre Slovákov žijúcich v Maďarsku bolo schválenie nového zákona o právach menšín. Komunálne a menšinové voľby boli 11. decembra. V Sarvaši volilo 6 384 zo 14 909 voličov, z toho 4299 hlasovalo aj za 9 kandidátov slovenskej menšiny. Podľa spomienok Tibora Mótyána Ján Folytán bol jedným z najaktívnejších členov sarvašskej slovenskej samosprávy. Funkciu poslanca bral veľmi vážne. Veľa pracoval na udržiavaní a rozvíjaní vzťahov so slovenskými družobnými mestami Poprad a Malacky. Rád chodieval do slovenského domu, aby tam diskutoval o aktuálnych otázkach. V januári roku 1997 bolo uverejnené prvé číslo slovenskej prílohy sarvašských novín Novinkár nad Kerešom. Ján Folytán bol ich aktívnym prispievateľom. Často informoval čitateľov o podujatiach sarvašských Slovákov. 20. júla 1997 slávnostne otvorili Slovenský spoločenský dom v Sarvaši. Je to pre sarvašských Slovákov veľmi dôležitý deň, lebo odvtedy môžeme žiť opravdivý spoločenský život. V tom istom roku pri príležitosti 275. výročia znovuosídlenia mesta inštalovali pred hotelom Arpád sochu baróna Jána Juraja Harruckerna. Vtedy Ján Folytán navrhol vybudovať na Hlavnom námestí pomník prvým slovenským osídlencom. Sarvašská slovenská samospráva realizovala tento návrh k oslavám 280. výročia príchodu Slovákov do Sarvaša. V roku 2002 inštalovali pomník pred Starým evanjelickým kostolom.
Ján Folytán ako predseda Slovenského kultúrneho spolku “Vernosť“
6. januára 1999 sa Tibor Mótyán zriekol ďalšieho vedenia slovenského kultúrneho spolku. 24. februára zvolili jeho členovia za predsedu Jána Folytána. Tajomníčkou sa stala Anna Franková a kultúrnou referentkou Erika Szigetiová. Obidve sú učiteľky slovenskej základnej školy. Podľa Tibora Mótyána spolok “Vernosť“ bol pod vedením Jána Folytána v dobrých rukách, lebo on ako dôchodca sa mohol plne venovať tejto činnosti. Ako uviedol Tibor Mótyán, pre spolok bola smrť Jána Folytána tragickou stratou, pretože plánoval veľký rozvoj slovenského kultúrneho života a mal veľa energie na jeho realizovanie. Jeho veľkým snom bolo dobudovať komplexné, multifunkčné kultúrne slovenské centrum. 12. februára 2001 sa konalo valné zhromaždenie Kultúrneho spolku Slovákov. Ján Folytán vo svojom referáte hovoril o činnosti spolku. Nikto nemohol vedieť, že valné zhromaždenie bolo posledné, ktoré viedol. Mesiac po zhromaždení, 11. marca 2001, sa po celom Maďarsku, ale aj v zahraničí rozniesla tragická správa: zomrel Ján Folytán. Jeho bývalí kolegovia sa s ním v nekrológu takto rozlúčili.
“Vďaka za všetko - za silu, za vedomosti, za porozumenie, za pochopenie, za krásny vzťah, za lásku. Vďačíme životu, že sme sa mohli s Tebou stretnúť. Chceli by sme kráčať v Tvojich šľapajach a tajne veríme, že sa nám podarí dosiahnuť aspoň niečo z toho, čo si Ty urobil pre našu národnosť, naše mesto, školu a naše deti. Našu myseľ napĺňajú predstavy, ktoré sa viažu k osobnosti človeka, na ktorého nemôžeme zabudnúť. Pracovný entuziazmus, optimizmus, nekonečná energia, kolegialita, pochopenie, priateľský postoj, vytrvalosť, snaha pomôcť, zanietenosť a nesmierna láska....“
Sarvašskí Slováci nezabudli na Jána Folytána. Slovenská základná škola v Sarvaši si na každom dôležitejšom podujatí pripomenie jeho pamiatku. Každý rok jeden ôsmak dostane cenu, ktorú založil Ján Folytán osobne s cieľom povzbudiť žiakov k ešte väčšej aktivite, k lepšiemu učeniu a k zachovaniu slovenského jazyka.
Dúfam, že mojou prácou som mohol preukázať česť pamiatke Jána Folytána, ktorý v celom svojom živote ukazoval dobrý vzor slovenskej národnosti.