Žiaci Slovenskej školy v Békešskej Čabe ● Aj takáto bola škola v prírode
Do školy v prírode v Hronci sme odcestovali preto, aby sme sa naučili
všetky fígle slovenskej gramatiky a spoznali Slovensko.
My, žiaci Slovenskej školy v Békešskej Čabe, sme odcestovali na Slovensko do Hronca, do školy v prírode, aby sme sa naučili všetky fígle slovenskej gramatiky a spoznali Slovensko.
Každý deň predpoludním sme mali vyučovanie, aby sme dobre pochopili pravidlá slovenského jazyka. Popoludní nasledovali rôzne programy. Vo voľnom čase sme mohli hrať biliard, futbal a tenis. Aby si pri športovaní mohli aj umelecky nadané deti vyskúšať svoje schopnosti, organizovali vedúci tábora tanečný krúžok. Tento krúžok nám pomáhal pri osvojovaní si jazyka a rozvíjal našu pohybovú kultúru. Ale najdôležitejšie je, že tieto hodiny vytvorili v tábore veselú náladu. Je pravda, že na začiatku každý tancoval tak, akoby mal nohy z dreva. Bolo to veľmi smiešne. Prešiel týždeň a ako plynul čas, naučili sme sa tancovať slovenské ľudové tance, hip-hop a salsu. Na konci sme predviedli country. Spočiatku nám to šlo výborne, no prišla časť, keď sme sa mali s podvihnutými sukničkami vydať jedným smerom a to sa nám nepodarilo, nastal chaos. Ale aj túto zmenu v choreografii sme zvládli.
Počas celého týždňa sme mali užitočné programy, lebo sme mali možnosť učiť sa, ale aj sa zabávať. Teraz by sa každý z nás mohol venovať nielen jazyku, ale aj tancu.
Keď sme nastúpili do autobusu boli tri hodiny popoludní a večer o desiatej sme vystúpili. Ďalšia dlhá cesta nás čakala na druhý týždeň, keď sme šli do Španej doliny. Prišli sme tam o jedenástej, no cesta bola taká nudná, že sme všetci zaspali. Keď autobus zastal, vyšli sme do hôr. Cesta po kopcoch už nudná nebola. Problém je, že niekde vedú aj dve cesty. Keď sme vošli do lesa, žiaci z Ďurky išli jednou cestou a my druhou. Zablúdili sme a museli sme sa vrátiť späť. Vyskúšali sme si i beh z kopca, štartovali sme tri, ale mne sa nepodalo v cieli zabrzdiť, a tak som bežala a bežala... Zapamätám si aj výlet k Štrbskému plesu, v ktorom som sa skoro okúpala.
Veľa zážitkov máme aj z prechádzky. Vybrali sme sa samy do lesa. Pri potoku sme počuli divné zvuky, preto sme rýchlo utekali do chaty. Tu nám povedali, že v lese sú medvede. My sme však odvážne a išli sme do lesa ešte raz. Na kopci sme uvideli auto. Zľakli sme sa. Z kríkov na nás kričal poľovník, aby sme ihneď odišli, lebo nemôže poľovať. Zase sme utekali.
Raz sme cestovali do Banskej Bystrice. Pozreli sme si Hlavné námestie a urobili veľa pekných a zaujímavých fotografií. Taký bol náš víkend.
Od pondelka do piatka bolo predpoludním vyučovanie, vždy štyri hodiny. Popoludní sme mali voľný čas. Toto všetko sa stalo počas jedného týždňa v škole v prírode.
Šiesty deň som mal najhorší zážitok z tábora. Ráno pred raňajkami mi začalo krvácať z nosa. Často sa mi to stáva, ale vždy o chvíľu prestane. No vtedy neprestalo. Ani teraz presne neviem, prečo. Môj spolubývajúci utekal za pani učiteľkou. Potom sa na mňa prišli pozrieť takmer všetci učitelia. Urobili sme všetko, čo sme vedeli, nakoniec mi dali do nosa vatu a na krk ľad. Vďaka tomu sa krvácanie zmiernilo, ale neprestalo. Po dvoch hodinách pani učiteľka rozhodla, že musím ísť k lekárovi. Už som mal aj závrat. Pani učiteľka poprosila jedného tunajšieho pána, aby nás odviezol do Valaskej na detskú ambulanciu. Tam povedali, že musím ísť do Brezna a napísali mi lístok na krčné oddelenie. Tak sme išli do Brezna. Tu mi lekárka dala do nosa vatu, ale na ňu dala mastičku. Pani doktorka bola veľmi milá a vysvetlila mi, ako mám krvácanie zastaviť. Predpísala mi liek. Lekáreň bola na oddelení, ale mali sme malý problém. Ani pani učiteľka, ani ja sme nemali so sebou peniaze, požičal nám pán, ktorý nás priviezol. Potom sme sa vrátili do tábora a poďakovali pánovi za pomoc.
Na celej veci bolo aj niečo dobré. U lekárky som si precvičil slovenský jazyk. Naučil som sa aj nové slová a uvedomil som si, že po slovensky veľa rozumiem.