Dobrá gazdinka pre pierko aj plot preskočí - to vraví jedno slovenské príslovie. Boli časy,
keď sa gazdinky hrdili páperovými perinami a vankúšmi. Nebolo dievky na vydaj, ktorá by nemala vo výbave perím naplnenú perinu. Počas zimných večerov sa schádzali ženy a dievky
na páračky, aby zbavili páperie kostrniek, ktoré by vo vankúši tlačili a narúšali by dobrý spánok.
Keďže napárať perie do jedného vankúša je robota pracná a zdĺhavá, aby šla dobre od ruky, neraz pri nej spievali piesne a rozprávali rozprávky. Tradíciu páračiek nám, žiakom Slovenskej základnej školy v Sarvaši, priblížil spolok Vernosť. Jeho členky nám názorne ukázali, ako sa kedysi páralo perie. Vyskúšali si to i žiaci 7. a 8.ročníkov. Chvíle pri páraní spríjemňovali citaristi školy pod vedením člena spolku pána Jána Galáta. Figliara v sebe nezaprel predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán, ktorý navrhol, aby do miestnosti plnej napáraného peria vpustili vrabca. Našťastie žiadny nebol po ruke, inak by to v slovenskej izbe vyzeralo ako v snehovej metelici. Na záver akcie nás pohostili výbornými kapustníkmi, orechovníkmi a pagáčikmi. Táto milá akcia nám priblížila nielen jednu z tradícií, ale nás podnietila zamyslieť sa nad spôsobom a tempom života. Kedysi ľudia nemali výdobytky techniky ako máme v dnešnej dobe my, ale pri prácach, ako boli páračky, mali k sebe blízko, upevňovali sa medziľudské vzťahy. Je veľká škoda, že tieto tradície zanikajú, Ale, šťastie, že vďaka spolku Vernosť ich mohli poznať žiaci sarvašskej slovenskej školy.