Volám sa Beáta Erdeiová. Mám osemnásť rokov a navštevujem štvrtý ročník Slovenského gymnázia v Budapešti. Som teda maturantkou, ktorá o pár mesiacov naposledy prekročí prah svojej alma mater. Školy, do ktorej chodím rovných 15 rokov.
Vyrastala som pod ochrannými krídlami inštitúcie. Samozrejme, na tieto roky mám veľa pekných, ale aj zopár nepríjemných spomienok.
V materskej škole mi bolo najlepšie, tam som sa cítila veľmi dobre. Vtedy sa nachádzala v úplne inej miestnosti. Spomínam si, že sme mali dve izby. V jednej sme sa hrávali, v druhej sme len spávali. Pamätám sa aj na to, že každý deň popoludní sme museli spať. Vtedy som to hrozne nenávidela! Ale teraz… Čo by som dala za to, keby som mohla poobede aspoň odpočívať!
Najradšej som mala deň, keď sme netrpezlivo očakávali Mikuláša. Vždy sme sa na stretnutie pekne pripravili rôznymi veršami, piesňami či scénkami z rozprávky. Dúfam, že aj budúci škôlkári budú s takou istou obrovskou radosťou vítať Mikuláša, ako som sa mu tešila ja. Rada si spomínam aj na moje milé pani učiteľky z materskej školy. Konkrétne na tetu Anku, na pani Editku a Lizku. Boli našimi druhými mamičkami. Spoločne sme sa chodievali korčuľovať, plávať a navštívili sme kopu zaujímavých múzeí.
Na základnej škole som mala tri triedne učiteľky: v prvej a druhej triede Moniku Szélenyiovú a v tretej a štvrtej triede Kláriku Máteovú. Na vyššom stupni ZŠ ich vystriedala Anna Hatvanyová.
Nakoľko prvé dva roky nás učila len teta Monika, absolútne všetky základy som dostala vlastne od nej. Od nej som sa naučila aj prvé slovenské ľudové tance. Časom som sa naučila hrať na flaute a zúčastňovala som sa na rôznych recitačných súťažiach. Vystupovať sme chodievali aj vo vyšších ročníkoch ZŠ. Od pani Kláriky som v tretej triede dostala prvú jednotku, nakoľko som si neurobila domácu úlohu. Napriek tomu to bola nesmierne milá a veľmi spravodlivá pani učiteľka.
Najkrajší zážitok z vyššieho stupňa základnej školy bol výlet do jaskyne Pálvölgyi s pani Ankou, ktorá každý rok pre nás pravidelne organizovala aj Deň matiek či vianočnú párty.
Na strednej škole je mojou triednou profesorkou Ágota Herédyová, ktorá obohatila moje vedomosti i schopnosti v oblasti umenia a kultúry. Rada by som sa na tomto mieste poďakovala aj ostatným mojim pedagógom, ktorí mi odovzdali všetko, čo len mohli, naučili ma, ako prídem na to, čo jeden mladý človek potrebuje pre svoju budúcnosť.
Vďaka tomu som teraz štipendistka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu, mám za sebou úspešnú štátnu skúšku z anglického jazyka a momentálne sa pod vedením pani riaditeľky Anny Csörgölovej svedomito pripravujem na OKTV zo slovenského jazyka a literatúry.
S pevným odhodlaním a veľkým očakávaním sa pozerám do budúcnosti. Verím, že budem prijatá na univerzitu ELTE, kde by som si rada rozšírila doposiaľ získané vedomosti a vzorne reprezentovala svoju školu i svojich pedagógov.
S vďakou a úctou budem vždy spomínať na všetkých tých, ktorí mi ukázali cestu životom a na svoju alma mater.
