Predsedníčke Organizácie komlóšskych Slovákov, učiteľke slovenčiny Mariane Melegovej Bajczerovej udelili vlani vyznamenanie Za menšiny Békešskej župy, ktorým valné zhromaždenie ocenilo jej prácu vykonávanú v záujme komlóšskych Slovákov.

Marianu Melegovú Bajczerovú poznám už od detstva. Pamätám sa na ňu, ako sa na školskom dvore pohrúžila do hry so svojimi kamarátkami, alebo ako na školských podujatiach recitovala slovenské básne. Stávalo sa to často, veď prekrásne hovorila po slovensky. Dlhé roky som s ňou nebola v kontakte, ale v poslednom čase ju častejšie vídavam na miestnych podujatiach. Buď ako moderátorku akcie, alebo redaktorku miestnej televízie, inokedy ako učiteľku slovenskej školy, ktorá sprevádzala svojich zverencov. Už dlhšie sa chystám, že ju raz predstavím našim čitateľom.

Jej spätosť so slovenčinou je samozrejmá, výslovnosť čistá a agilnosť v miestnom slovenskom dianí obdivuhodná. Mariana pochádza z komlóšskej slovenskej rodiny. Otec pracoval v miestnom družstve a mama, ako v tom čase mnohé ženy, viedla domácnosť. Rodina sa zaoberala aj chovom dobytka, záhradníctvom a pestovaním zeleniny. Čerstvý tovar predávala jej mama na trhu. Ako mi Mariana prezradila, jej rodičia nikdy v živote nehovorili medzi sebou po maďarsky, iba po slovensky. Bolo to prirodzené aj pre Marianu a jej staršiu sestru. V ich rodine slovenský pôvod nikdy nebol „témou“. Bolo samozrejmé, že ju rodičia zapísali do slovenskej základnej školy, kde sa aktívne zapojila do mimoškolských aktivít. Bola stálou účastníčkou recitačných súťaží a súťaží zo slovenského jazyka, kde vždy dosiahla pekné výsledky. Takisto bolo samozrejmé, že sa prihlásila do slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, kde taktiež vynikala čistou, mäkkou slovenčinou. Pedagógovia ju s obľubou posielali na slovenské súťaže, kde viackrát získala popredné umiestnenie. Slovenčina a naša materská krajina ju natoľko lákali, že sa po maturite prihlásila na Univerzitu Komenského v Bratislave. Snívala o tom, že sa stane žurnalistkou, alebo etnografkou. Osud ju zavial na odbor slovenčina - história, ani časom sa jej nepodarilo prejsť na inú fakultu. Podľa jej slov študovať históriu v tých rokoch na Slovensku nebolo ideálne, preto po dvoch rokoch prešla na pedagogiku. Nebolo to ľahké obdobie. V tých časoch jej mama už žila sama v Slovenskom Komlóši a Mariane vážne dvoril Ján Bajczer z Čabasabadi. Preto sa rozhodla, že štúdiá dokončí v Segedíne. Diplom učiteľa slovenčiny získala na Vysokej škole pedagogickej Gy. Juhásza v Segedíne. Ako začiatočníčka sa nevedela umiestniť vo svojom odbore, prácu jej ponúkla evanjelická cirkev. Vyučovala náboženstvo v základných školách v rodnom meste. Popri práci absolvovala Teologickú univerzitu v Budapešti, kde získala druhý diplom a stala sa učiteľkou náboženstva. V tom istom roku sa jej narodila dcérka Csilla a neskôr synček Csaba. So synom zostala na materskej dovolenke len poldruha roka, keď ju zavolala nebohá riaditeľka slovenskej školy Gabriela Mariková Fülöpová, aby sa stala členkou ich pedagogického kolektívu. Bolo to vo februári roku 2003.

Mariana svoje deti zapísala tiež do slovenskej školy, Csilla chodí do siedmej a Csaba do štvrtej triedy. Hovoriť po slovensky je pre nich takou istou samozrejmosťou, ako pre ich mamu a otca. Veď aj ich otec maturoval v békeščabianskom slovenskom gymnáziu. Dnes pracuje ako správca v evanjelickej cirkvi, kde každý deň používa slovenčinu. Deti so starkou taktiež bežne hovoria po slovensky.

Mariana so svojimi deťmi každý deň chodí do školy na bicykli. Takto spolu raz-dva prekonajú 3 kilometre. Mariana po vyučovaní zvyčajne počká na deti, ktoré sú taktiež aktívnymi členmi školskej komunity. Csilla sa zapája do rôznych mimoškolských aktivít. Je mažoretka, tancuje, hrá v divadelnom krúžku a je členkou mládežníckej dychovky. Csaba zbožňuje futbal, je členom futbalového mužstva žiakov, taktiež tancuje a hrá v mládežníckej dychovke. Bývajú v rodinnom dome Melegovcov, na kraji mesta. Starý dom obnovili, interiér je zariadený podľa vkusu kreatívnej domácej pani. Jej záľubou je bytové zariadenie, o ktorom preštudovala veľa odborných publikácií. Okrem toho rada varí, pletie a trávi čas medzi svojimi rastlinkami. Obklopuje ju prekrásna záhrada, plná rastlín a zvierat. Mariana je veľmi konzekventná nielen pri učení, ale svoje deti vedie k tomu, aby pomáhali aj pri opatere domácich zvierat. U nich totiž nie sú len mačky a pes, ale aj kone, kačky a korytnačka.

Mariana ako učiteľka sprostredkúva žiakom lásku k slovenskému jazyku, upevňuje v nich spolupatričnosť a národnostnú identitu. Pripravuje ich na vlastivedné a recitačné súťaže a na súťaže zo slovenského jazyka. Pomáha im pri zostavovaní študentských prác, s ktorými sa zapájajú do súťaží Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Istý čas spolu s Annou Ondrejovou viedla školský dramatický krúžok, dnes usmerňuje remeselnícky krúžok. Popri pracovných povinnostiach sa aktívne zapája do verejného života mesta. Jej sny zo stredoškolských rokov sa do istej miery splnili. Dlhé roky organizuje a moderuje mestské a slovenské podujatia. Je aj redaktorkou a moderátorkou slovenských a maďarských vysielaní mestskej televízie (Komlós TV). Jej obetavosť a všestrannosť ocenili aj členovia Organizácie komlóšskych Slovákov, keď ju na jar zvolili za predsedníčku organizácie. Bola to pre ňu česť. Ich organizácia sa nezaoberá vysokou politikou, ale otázkami týkajúcimi sa predovšetkým miestnych Slovákov. Má stodvadsať členov, väčšinou dôchodcov. V rámci nej pôsobí ochotnícke divadlo a spevácky zbor Rozmarín. Sídli v Regionálnom kultúrnom stredisku Slovenského osvetového centra a o jej bohatej činnosti pravidelne informujeme na stranách našich novín.

Podľa Mariany Melegovej Bajczerovej ich organizácia je dobre fungujúci spolok, ktorý treba zachovať taký ako je. Samozrejme, do činnosti treba zapojiť aj mladšiu generáciu, ale to je pomalý proces. K tomu jej prajeme veľa úspechov.

Andrea Szabová Mataiszová