Bývalá učiteľka budapeštianskej slovenskej školy a gymnázia, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Klára Mátéová Papučková je milovníčkou histórie Slovákov v Budapešti. Svedčí o tom fakt, že už neraz objavila dôkazy o významných slovenských osobnostiach, ktoré žili a tvorili v Budapešti.
Prvou takou osobnosťou bol vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie Jozef Petzval, druhou kanonik Vojtech Uhlár, ktorý dvadsaťdva rokov slúžil na Námestí mieru v XIII. obvode Budapešti a fotograf, maliar a staviteľ Ivan Vydarený.
Pani Klára bola vždy obklopená slovenským slovom, zvykmi a tradíciami, veď pochádza zo slovenskej rodiny z Mlynkov. Dlhé roky žila v Slováckej ulici. Mala dvoch súrodencov: brata a sestru. Otec sa zaoberal pálením vápna, v zime pracoval ako kurič v lodeniciach v Budapešti. Matka chodila vypomáhať do domácností. Obaja boli milí, priateľskí, radi chodievali do spoločnosti, spievali a zabávali sa. Otec sa naučil hrať na harmonike, často sprevádzal matku, ktorá čarokrásne spievala slovenské ľudové piesne. Keď sa v Mlynkoch konali páračky, vždy boli medzi prvými účastníkmi. Pohostili každého varenou kukuricou a čajom. Jej stará mama z matkinej strany bývala v susedstve a už v čase Klárikinho detstva bola vdova. Odmalička mala k nej blízky vzťah, veď trávili spolu veľmi pekné chvíle. Každý deň sa stretli, porozprávali sa a večer, keď sa malá Klára chystala spať, ju učila modliť sa aj po slovensky. Jej láska a hlboký záujem o jednoduchých ľudí boli pre ňu príkladom. Malá Klára každý deň pribehla k starej mame, ktorá mala pekný priestranný trávnatý dvor. Počas letných prázdnin pod veľkým orechom s babkou vysedávali mladé učiteľky. U jej babičky bývala totiž v podnájme učiteľka, neskôr jej triedna pani Konczová, ktorú navštevovali jej kolegyne z Budapešti. Naučili ju pliesť a vyšívať a malá Klára tajne túžila byť taká ako ony. Pozorovala, ako sa správali a obliekali, a tak sa v nej začala prebúdzať túžba po učiteľskom povolaní.
Po skončení základnej školy v Mlynkoch pokračovala v štúdiách na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Nebolo to pre ňu ľahké obdobie. Bola ďaleko od rodiny, milovanej starej mamy, rodnej dediny a navyše mala aj jazykové ťažkosti, veď hovorila mlynským nárečím. Spolužiaci, učitelia a vychovávatelia jej pomáhali prekonať počiatočné jazykové bariéry. Svedomití učitelia otvárali pred žiakmi nový, neznámy svet. Organizovali pre nich rôzne výlety, chodievali s nimi do divadla, na opery a na kultúrne zájazdy po slovenských obciach. Postupne sa nielen ona, ale aj jej spolužiaci oboznamovali s inými krajmi, ako aj so životom a zvykmi Slovákov žijúcich po celej krajine.
Po maturite sa prihlásila na Vysokú školu pedagogickú v Budapešti, na prax chodila do svojej alma mater. Zoznámila sa s mládencom z okolia Kalocse a vydala sa zaňho. Prvý sobáš, v kostole, mali v Kalocsi, druhý, štátny, v Mlynkoch. Keďže v hlavnom meste aj v tom čase boli byty veľmi drahé, teta, ktorá žila v Dunaújvárosi, jej navrhla, aby sa s manželom presťahovali tam. Za ušetrené peniaze si mohli kúpiť byt a pani Klára začala vyučovať v maďarskej škole v Rácalmási. Keď riaditeľ Ján Bóna zistil, že pani Klára je slovenčinárka, zveril jej vyučovanie ruštiny a spevu na vyššom stupni. Vtedy sa jej narodili deti - najprv dcéra a o poldruha roka synček. Popri dvoch deťoch dokončila na Vysokej škole pedagogickej v Päťkostolí (Pécs) odbor ruský jazyk. Po materskej dovolenke pokračovala vo vyučovaní v maďarskej škole v Dunaújvárosi, kde vyučovala hudobnú výchovu a ruštinu. Ako povedala, bola to obrovská škola s viac ako tisíc žiakmi, kde istý čas pracovala aj ako zástupkyňa riaditeľky. Pani Klára sa aj po vyučovaní rada venovala svojim zverencom. Ochotne sa zapojila do mimoškolských aktivít. Počas letných prázdnin pätnásť rokov viedla letné tábory, ktoré sa konali na Slovensku. Vedenie školy si vysoko cenilo jej prácu. Požiadalo ju, aby viedla ukážkové hodiny pre ruštinárky mesta a dlhé roky mala na starosti aj budúce učiteľky, ktoré k nej chodili na prax.
V tejto škole sa cítila vynikajúco, ale trápila ju jedna otázka: ako si môže zachovať slovenskosť v úplne maďarskom prostredí? V záujme toho často navštevovala rodinu a známych v Mlynkoch a pomáhali jej aj každoročné pobyty na Slovensku. Keď dcéra chodila do siedmej triedy, prehovorila ju, aby prešla do budapeštianskej slovenskej školy. Ako ôsmačka sa presťahovala do Budapešti. O rok ju nasledovali aj rodičia, ktorým sa podarilo nájsť si prácu v hlavnom meste. Pani Klára začala vyučovať ruštinu a spev v slovenskej škole. Učila nielen žiakov vyššieho stupňa, ale aj gymnázia. Neskôr dostala možnosť absolvovať ročný doškoľovací kurz, záverečné skúšky zložila pred odbornou porotou v Moskve. Konzultácie sa konali raz týždenne v Budapešti. Vtedy musela odovzdať odborné práce na dané témy, ktoré jej učitelia poslali do Moskvy a opravené prichádzali zase do Budapešti. V roku 1990 sa stala zástupkyňou riaditeľa žiackeho domova na Lipovej ulici (Hársfa utca), kde boli ubytované študentky slovenského gymnázia. Dlhé roky viedla aj dramatický krúžok a pripravovala svojich zverencov na celoštátne a obvodné recitačné súťaže. V roku 2004 po 38 odpracovaných rokoch odišla z budapeštianskej slovenskej školy do dôchodku.
Klára Mátéová Papučková sa pred desiatimi rokmi stala členkou Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti, neskôr ju zvolili za podpredsedníčku zboru, kde sa podujala o. i. organizovať súťaže v prednese poézie a prózy, či zabezpečovať darčeky na Mikuláša. Súťaže organizuje ich samospráva už vyše desať rokov, hlavne pre žiakov budapeštianskej slovenskej školy a gymnázia a žiakov pilíšskeho regiónu. Aktívne sa zapája do organizovania tradičného Dňa národností, fašiangových zábav a Dňa seniorov. V minulom roku sa stala členkou predsedníctva Klubu slovenských dôchodcov, ktorý pôsobí pri Slovenskej samospráve Budapešti. Je novinkou pre členov, že okrem zájazdov po Maďarsku a po Slovensku, návštev múzeí, exkurzií a záujmovej činnosti na podnet pani Kláry chodievajú na generálne skúšky budapeštianskych divadiel. V susedstve K. Mátéovej býva totiž šepkárka divadla Vígszínház, ktorá jej navrhla tieto návštevy, kam sa dostanú za oveľa výhodnejšiu cenu, než na večerné predstavenia. Vlani boli trikrát na generálkach, ktoré sú zvyčajne predpoludním. Tak mohli vidieť Rómea a Júliu od Wiliama Shakespeara v divadle Vígszínház, Pána doktora od Ferenca Molnára a Neskoré stretnutie od Alexeja Arbuzova v divadle Attilu Józsefa. Záujem o tieto predstavenia neustále rastie, dôchodcovia sú za ne veľmi vďační už aj preto, lebo im popoludňajšie termíny lepšie vyhovujú ako večerné.
Objavenie významných slovenských osobností v Budapešti bolo osudové. Začalo sa to J. Petzvalom. Bola na dôchodku, manžel ešte pracoval, práve na ulici J. Petzvala. Prišla za ním, musela naňho trochu čakať a tak sa išla poprechádzať. Vtedy uvidela na stene jedného domu tabuľu matematika, fyzika, vynálezcu fotografického objektívu, zakladateľa modernej optiky a fotografie a univerzitného profesora J. Petzvala. Hneď zavolala predsedníčke Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzane Hollósyovej, ktorá neskôr s členmi slovenského zboru XI. obvodu zorganizovala kladenie vencov pri pamätnej tabuli. Nasledoval kostol sv. Ladislava na Námestí mieru v XIII. obvode. Tu nad vstupnými dverami je umiestnená mramorová tabuľa z 22. mája 1938, pripomínajúca slovenského farára kanoníka Vojtecha Uhlára, ktorý tu slúžil od roku 1916 do roku 1938. Objavila ju cestou na obvodnú samosprávu. Mala chvíľu času a pred veľkou horúčavou sa uchýlila do kostola. Tu si všimla prekrásnu mramorovú tabuľu so slovenským nápisom. Vyhľadala kaplána Lászlóa Töröka, ktorý jej ukázal životopis Vojtecha Uhlára. Dozvedela sa, že sa narodil v Zlatých Moravciach, vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti a v roku 1916 sa stal kaplánom na fare kostola sv. Ladislava. Vojtech Uhlár bol členom spolku diecéznych farárov a počas 22 rokov svojej farárskej služby sa staral o chudobných, aj preto ho nazvali patrónom chudobných. Posvätenie jeho pamätnej tabule a slovenská svätá omša sa uskutočnili začiatkom mája 2010, obrad slúžil hosťujúci farár zo Slovenska Stanislav Brtoš.
Tretím významným Slovákom bol fotograf, maliar a staviteľ Ivan Vydarený, ktorého meno na Vyšehradskej ulici objavila tiež celkom náhodou. Informácie o ňom zozbierala v Múzeu miestnej histórie v Angyalfölde. Dozvedela sa, že Ivan Vydarený sa narodil r. 1887 vo Vrbovom, na Slovensku. Jeho otec bol hodinár a neskôr profesionálny fotograf. On naučil svojho syna základy fotografovania. Po maturite v Bratislave sa chcel stať lekárom, ale odprevadil svojho priateľa na budapeštiansku technickú univerzitu a projekty vyvesené na chodbách ho tak očarili, že sa rozhodol pre architektúru. Jeho rodina sa usadila na Vyšehradskej ulici, kde dodnes žijú jeho potomkovia. Talent vydareného sa odzrkadľuje na mnohých domoch v Budapešti a na vidieku: projektoval množstvo základných škôl, gymnázium v Zlatých Moravciach, ba aj dom oproti vlastnému bytu na Vyšehradskej ulici č. 60. Na počesť tohto výnimočného človeka usporiadala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti koncom novembra 2010 odhalenie pamätnej tabule na jeho bývalom dome a vernisáž výstavy jeho diel v Dome národností XIII. obvodu.
Klára Mátéová Papučková si popri tejto záslužnej práci nájde čas aj na rodinu. Syn býva v obnovenom rodinnom dome Papučkovcov v Mlynkoch. Pracuje v Budapešti, je manažérom jednej nemeckej firmy. Dcéra, majiteľka súkromnej materskej školy, má dve deti a žije v Dunaharaszti. Rodičia pani Kláry, brat a manželovi rodičia zomreli, s ich stratou sa ťažko vyrovnala. Sestra býva tiež v Mlynkoch, pracuje v jednom závode. Pani Klára s manželom každý víkend odcestujú k synovi a sestre, ale aj vnúčatá často navštevujú svojich starých rodičov. Vďaka nim si obľúbila historické romány, často sa spolu zaoberajú históriou. Keď má trochu času, rada relaxuje pri čítaní. Najradšej má životopisy historických osobností a umelcov. Jej koníčkom je vyšívanie gobelínov. Ako povedala, ako dôchodkyňa má množstvo programov, na každý deň sa niečo nájde. Čo sa týka plánov, rada by navštívila priateľku v Nemecku a objavovala aj krásy Maďarska.
Kláre Mátéovej Papučkovej prajeme veľa elánu do života. Aby mohla pracovať ešte veľa rokov v prospech našich Slovákov..
Andrea Szabová Mataiszová