Keď sa mi v roku 1993 dostala do rúk viaczväzková monografia môjho rodného mesta Békešskej Čaby, spozornela som pri mene Terézie Baloghovej Horváthovej. Pracovníčka Národopisného múzea, odborníčka na tradičné textílie, zostavila rozsiahlu pasáž o čabianskom ľudovom textile.
Dodatočne som sa dozvedela, že redaktori monografie si ju vybrali nie náhodou - odborníčka na textílie, ktorá vynikajúco pozná tkáčske a pradiarenské obyčaje národov a národností celej Karpatskej kotliny, už aj v minulosti spolupracovala s Čabanmi a mimoriadne si váži tradície čabianskych Slovákov. Osobne tu vykonávala zberateľskú a bádateľskú činnosť, preto vynikajúco pozná toto prostredie. Vybudovala si vynikajúce vzťahy s miestnymi slovenskými organizáciami a informátormi. Výsledky svojej zberateľskej práce prezentovala na početných domácich i zahraničných podujatiach, prednáškach a konferenciách, čabianske domáce vzorkované textílie hodnotila v mnohých štúdiách.
Vtedy som ešte netušila, že budem mať možnosť aj osobne sa zoznámiť s vynikajúcou odborníčkou. Keď sa v roku 2008 Békeščabania žijúci v Budapešti rozhodli uverejniť album Dr. Jána Tiboriho, ktorý pred polstoročím napísal a vlastnoručne ilustroval svoje dielo predstavujúce tradičné čabianske textílie, poverili ma koordinovaním tejto úlohy. Bola som presvedčená, že výsledný produkt bude úspešný iba v prípade, ak popri množstve morálnych i finančných podporovateľov zapojíme do práce aj odborníka. Vtedy som vyhľadala významnú muzeologičku T. Baloghovú Horváthovú, ktorá na našu veľkú radosť prijala túto úlohu. Ako povedala, do práce sa zapojila s radosťou, veď vždy sa zaujímala o čabianske slovenské textílie a má veľa dobrých známych v tejto oblasti. Aj vďaka jej veľkým vedomostiam a pomoci sa koncom roka 2008 zrodila publikácia s názvom Vzorky ľudových tkanín z Békešskej Čaby, ktorá mala odozvu aj na Slovensku. Na početných prezentáciách knihy sa vždy ochotne zúčastňovala a bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu organizovala prednášky a výstavy. Nepreháňam, ak konštatujem, že celý pracovný kolektív si ju veľmi obľúbil.
Budapeštianska rodáčka Terézia Baloghová Horváthová študovala v rokoch 1960-65 na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti odbor etnografia a maďarský jazyk a literatúra. Za diplomovú a neskôr aj doktorandskú prácu si zvolila ľudové kroje mesta Kapuvár. Po skončení univerzity sa stala spolupracovníčkou Národopisného múzea. Bola členkou redakčnej rady Maďarského etnografického atlasu a jednou z autorov Maďarského etnografického lexikónu. Intenzívne sa venovala ľudovým šperkom a túto oblasť spracovala vo svojej dizertačnej práci s názvom Šperková kultúra maďarského roľníctva v XIX.-XX. storočí. Obhájila ju v roku 1988 a získala titul kandidátky historických vied (etnografia).
V roku 1971 ju vymenovali za hlavnú muzeologičku zbierky textilu a odevov. V tom istom roku ocenili výstavu História nášho ľudového umenia, ktorú realizovala v spolupráci s Klárou Csilléryovou a Máriou Kreszovou. Podobnú výstavu zorganizovala aj v Berlíne a Rostocku. Za superrevíziu zbierky pozostávajúcej v tej dobe z 37-tisíc exponátov dostala v roku 1975 ministerskú pochvalu. V roku 1985 dostala vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. V rokoch 1985-86 bola správkyňou zbierky nábytku a svietidiel, z exponátov ktorej zorganizovala výstavy v Drážďanoch a v Berlíne. Zriadila aj samostatné výstavy na tému „európske ľudové šperky“ a „európske prstene“.
Jej jediným pracoviskom bolo Národopisné múzeum, odkiaľ v roku 1999 odišla do dôchodku, ale naďalej pokračuje v bádateľskej práci, v písaní a publikovaní.
V súčasnosti spolupracuje s Hortobáďskym výskumným táborom zameraným na ochranu prírody. 70. narodeniny Terézie Baloghovej Horváthovej pripadli na deň vedeckej konferencie tábora, ktorej účastníci jej pripravili prekvapenie - po jej prednáške jej zablahoželali všetci prítomní. Mimochodom, tábor usporiadala Nadácia pre výskum Dolnej zeme, ktorá koncom minulého roka v Újkígyósi zorganizovala spomienkovú konferenciu na počesť bývalého parlamentného poslanca za Békešskú Čabu a agrárneho politika slovenského pôvodu Ondreja L. Áchima. Aj takto nepriamo sa činnosť Terézie Baloghovej Horváthovej viaže na Békešskú Čabu a na slovenskú národnosť.
Všetky tieto fakty svedčia o pracovnej vytrvalosti Terézie Baloghovej Horváthovej, jej oddanosti svojmu odboru i o širokom spektre záujmov okrem iného o skúmanie tradícií národností. Pre mnohých z nás môže preto slúžiť ako príklad. Cítim sa mimoriadne poctená, že som dostala možnosť napísať tieto riadky pri príležitosti jej životného jubilea. Terézii Baloghovej Horváthovej prajeme ešte veľa rokov úspešnej práce na radosť nás všetkých.
Ilona Szászová - zp