Na slovíčko s Annamáriou Seifertovou

Od roku 2007 pracuje Anna Seifertová spolu s Gizelou Molnárovou v mlynskom regionálnom stredisku Regionálneho osvetového strediska Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Predtým vyučovala slovenčinu v základnej škole v Senváclave, v novembri 2010 sa jej narodila dcéra Lujza. V súčasnosti je na materskej dovolenke a do práce nastúpi v polovici februára. S absolventkou budapeštianskeho slovenského gymnázia a Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti na odbore slovenčina sme sa rozprávali o novom Stredisku pilíšskych Slovákov, o slovenčine a o materstve.

- Ako vieme, po otvorení nového strediska prišlo nákladné auto a zobralo všetok nábytok a potom dlho stála budova prázdna. Čo sa stalo?

- Na otvorenie nebol hotový objednaný nábytok, mali sme ho prenajatý, a ten náš sme dostali dva týždne po otvorení domu. Jeho kapacita je pre 120 ľudí. Máme tri hosťovské izby, kde sa zatiaľ môžu ubytovať dvaja. Plánujeme však vytvoriť galérie v týchto izbách a tak v nich budeme môcť ubytovať 4 osoby.

- Kedy očakávate hostí, kedy budú izby kompletne zariadené?

- Povedala by som, že koncom leta alebo na jeseň.

- Čo ponúka nový slovenský dom v Mlynkoch?

- Podľa našich predstáv tu budú môcť usporiadať svoje podujatia Regionálne osvetové stredisko SOC CSSM, Slovenská samospráva v Mlynkoch, Združenie a regionálne stredisko pilíšskych Slovákov, ale aj všetky slovenské spoločenské organizácie a samosprávy pôsobiace v tomto regióne. Patrí sem 13 pilíšskych slovenských osád. Prvé podujatie bolo 5. decembra, už tradičná mikulášska akcia mlynskej slovenskej samosprávy, v polovici decembra sme hostili folkloristov troch súborov z okolia Nitry, ktorí predviedli dojímavý adventný program, na ktorý sme očakávali záujemcov z bližšieho okolia, ale počasie nežičilo a tak prišli iba ľudia z Pomázu. Bolo nás skoro osemdesiat. Pre našich hostí sme pripravili večeru a publiku sme ponúkli varené víno a salónky. Po úspešnom plese pilíšskych Slovákov, keď sa v dome zabávalo skoro tristo ľudí, Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiada v priestoroch domu VI. Šiškový festival, na ktorom sa tiež zúčastnia hostia aj z okolitých pilíšskych slovenských osád. (Rozhovor s A. Seifertovou sme nahrali počas plesu pilíšskych Slovákov - pozn. E.F.) V čase pôstu požiadame o vystúpenie členov divadla Slovenského divadla Vertigo. Na Veľkú noc plánujeme uskutočniť interaktívnu remeselnícku dielňu pre deti, výstavy a premietanie filmov, ale uvažujeme aj o oblievačkovom bále. No všetko sa odvíja od financií, ale záleží aj na tom, aký bude záujem. Sme otvorení každej iniciatíve, ktorá posilňuje identitu Slovákov v okolí.

- Je v dome stála služba?

- Od februára budeme mať údržbára na štyri hodiny a ja by som sa mala stať vedúcou domu. Neplánujeme nepretržitú otváraciu dobu, ale každý deň tu niekto bude a bude možné nás zavolať.

- Môžu sem prísť organizovať podujatia aj ľudia z iných osád?

- Sme absolútne otvorení podujatiam 13 slovenských samospráv a aj ich očakávame. V blízkej budúcnosti usporiadam stretnutie so slovenskými aktivistami pilíšskych slovenských osád, na ktorom by som chcela zmapovať ich predstavy.

- Ako prijali obyvatelia Mlynkov otvorenie domu? Dlho sa staval, boli okolo neho rôzne problémy. Prijali ho už za vlastný alebo si naň iba zvykajú?

- Na otváracej slávnosti 2. októbra sa zúčastnilo veľa tunajších občanov, ale lepšie si ho mohli obzrieť až na mikulášskom a neskoršie na adventnom podujatí. Zdá sa im pekný, a myslím si, že si tu nájdu svoje miesto a obľúbia si ho.

- Miestne folklórne súbory tu majú svoje skúšky?

- Áno, každý druhý piatok skúšajú členovia slovenského pávieho krúžku, ktorý pôsobí v Mlynkoch už skoro polstoročie. Členovia Tanečného súboru Pilíš nás však nepožiadali o stály termín, ale používajú naše priestory pred vystúpeniami na skúšky.

- V Békešskej Čabe je podobný dom, ktorý patrí tamojším Slovákom. Tam pôsobí výšivkársky krúžok, majú aj citaristov. Plánujete aj vy takýmto spôsobom zmobilizovať miestnych občanov a Slovákov z okolitých dedín, aby ste takto rozšírili paletu aktivít domu?

- Myslím si, že ak bude požiadavka, budeme sa snažiť vyhovieť. Sme otvorení programom, ktoré slúžia na zveľadenie kultúrnych aktivít. Predstavitelia mladých nás už vyhľadali, chceli by tu organizovať diskotéky a plesy, ale nad tým ešte pouvažujeme. Sú aj takí, čo by mali záujem usporiadať u nás svadbu. Nebránime sa ani tomu, len by sme chceli vytvoriť optimálne podmienky.

- Ako zosúladíš túto náročnú organizátorskú prácu s materstvom?

- Pomáha mi rodina a verím, že to tak bude aj naďalej.

- Nakoľko je slovenčina prítomná vo vašom rodinnom živote?

- Slová a pomenovania, ktoré moja dcéra už pozná, sú primerané jej veku. Napríklad vie už názvy zvierat a má veľmi rada slovenské ľudové piesne, ktoré som počúvala aj počas tehotenstva. U nás je prvým jazykom maďarčina, lebo môj partner je maďarskej národnosti. Pochádza z Vojvodiny a vie aj po srbsky, ale zatiaľ sa srbčina v našej rodine neuplatnila. Keď sme na návšteve u rodiny môjho muža a ideme do obchodu, často si vypomôžem slovenčinou. Keď moja dcérka nastúpi do materskej školy, nebude pre ňu slovenčina cudzia. Doma sa rozprávame po slovensky, aj jej stará matka sa s ňou „vypráva“ po slovensky. Ťažko si viem predstaviť takú životnú situáciu, v ktorej by sa moja dcéra neučila po slovensky a nechodila v Mlynkoch do materskej a základnej školy, na ktoré mám veľmi dobré spomienky. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa moja dcéra učila po slovensky.

Za rozhovor ďakuje
Eva Patayová Fábiánová