Na slovíčko s cimbalovou virtuózkou Viktóriou Herencsárovou

Cimbalová virtuózka Viktória Herencsárová je dobre známa medzi našimi Slovákmi, veď pravidelne vystupuje v Slovenskom inštitúte v Budapešti, i na tradičnom novoročnom koncerte so svojimi študentmi a priateľmi. Na cimbale sprostredkúvajú klasickú i ľudovú hudbu, country, jazz a world music. Koncertná umelkyňa nedávno s veľkým úspechom vystúpila v XVI. obvode Budapešti. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.

Je zaujímavé, že rodáčka z Budapešti už pätnásť rokov pôsobí na Slovensku - je docentkou na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde jej vytvorili dobré pracovné podmienky a má študentov z rôznych kútov sveta. Pred ôsmimi rokmi nadviazala kontakt s vedením budapeštianskeho Slovenského inštitútu. Hneď prvý koncert mal mimoriadny úspech, odvtedy vystupuje v inštitúte pravidelne.

Viktória Herencsárová na začiatku svojej „slovenskej kariéry“ vôbec nehovorila po slovensky. Svojich študentov, ktorí pochádzali zo Slovenska, Česka, Moldavska, Japonska a Maďarska, učila v troch jazykoch - po nemecky, po anglicky a po rusky. Časom sa pod vplyvom prostredia naučila po slovensky, čo sa snažila pred svojimi študentmi utajiť. Dlhý čas úspešne, až raz sa stalo, že jej tlmočil z maďarčiny do slovenčiny jeden študent z Košíc. V momente, keď sa mu nepodarilo presne preložiť jej slová, neovládla sa a opravila ho. Tak všetci odhalili jej tajomstvo. Trocha to aj oľutovala, lebo potom už nemala šancu dozvedieť sa, čo o nej hovoria študenti v domnienke, že im nerozumie. Docentka Herencsárová okrem Akadémie umení je aj profesorkou Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, istý čas vyučovala v Grécku a príležitostne vyučuje aj v Pekingu. Popri tom je prezidentkou a zakladateľkou Svetovej asociácie cimbalistov, ktorá vznikla v roku 1991 v Budapešti. Organizácia má viac ako tisíc individuálnych a niekoľko skupinových členov. Sú medzi nimi nielen hudobníci, ale aj výrobcovia hudobných nástrojov, pedagógovia a vydavatelia. Asociácia má kongres každý druhý rok, vždy v inom štáte. V roku 2011, pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku, snemovala v Budapešti, v októbri tohto roku bude rokovať v meste Tchaj-pej na Taiwane.

Cimbalová virtuózka očarila publikum v Cinkote nielen bravúrnou hrou a vynikajúco zostaveným programom, ale aj netradičným nástrojom vyrobeným v Čechách. Ako povedala, je to výsledok jej dlhoročnej úspešnej spolupráce s mladým výrobcom hudobných nástrojov z Brna Pavlom Všianským. Pri cestovaní mala vždy problémy s dopravou, keďže tradičný cimbal váži deväťdesiat kilogramov. Túžila po menšom nástroji a dlhé roky viedla rokovania s maďarskými výrobcami, ale neúspešne. Obrat nastal vtedy, keď do asociácie prijali výrobcu hudobných nástrojov z Čiech, ktorý bol ochotný s ňou spolupracovať. Viktória Herencsárová mnohokrát cestovala na konzultácie do Brna, aby majster mohol zhotoviť päťdesiatkilogramový prototyp, čím jej podstatne uľahčil cestovanie po svete.

Viktória Herencsárová býva v XVII. obvode Budapešti. Jej matka mala veľmi rada hudbu, zbožňovala klavír. V tých časoch si rodina nemohla dovoliť kúpiť tento nástroj. Viktóriina staršia sestra spievala v chýrnom detskom speváckom zbore Maďarského rozhlasu a brata to ťahalo skôr k výtvarnému umeniu. Viktória už v ranom detstve chcela hrať. Keď jej ponúkli cimbal, neváhala. Mala tri a pol roka, keď sa zaľúbila do tohto nástroja.

Pani Viktória je vydatá, má jednu dcéru, huslistku v Dohnányiho symfonickom orchestri. Ako vraví, má fantastického manžela. Bývalý folklórny tanečník chápe život umelcov a vo všetkom jej vychádza v ústrety. Nie je jednoduché organizovať rodinný život, veď Viktória je tri dni v týždni v Banskej Bystrici, občas na pozvanie v Pekingu a navyše koncertuje doma i v zahraničí. Vlani dostala k Vianociam ten najkrajší darček - vnúčika, čo určite ovplyvní život celej rodiny.

Životný štýl koncertnej umelkyne si vyžaduje náročnosť. Má vynikajúci vkus, dokáže zladiť módne prvky s klasickými a hlavne vie, čo jej pristane. Vždy je perfektne upravená, decentne nalíčená. Predpokladali by sme, že dbá na konzumované kalórie, ale nad touto otázkou sa len pousmeje. Vraj zdedila dobré gény, môže jesť, čo jej chutí. Aj keď uprednostňuje zdravú stravu, na svojich cestách svetom rada ochutná miestne špeciality. Obľubuje plnenú kapustu a papriku, ale aj bryndzové halušky a syry.

Vo voľnom čase, ktorého má skutočne veľmi málo, navštevuje historické pamiatky, kostoly a rôzne výstavy. Ako hovorí, zaujíma ju všetko, čo je vzrušujúce.

Andrea Szabová Mataiszová