Vyhľadali sme niekoľkých predstaviteľov a priaznivcov našej Slovače, aby vyjadrili svoj názor na uplynulé a nastávajúce obdobie.
Každý z nás dobre pozná známe porekadlo - Ako na Nový rok, tak po celý rok! A či sa tak aj stane? Ktovie? Je však isté, že v posledných a prvých dňoch roka sa ľudia častejšie obzerajú dozadu, bilancujú uplynulé obdobie a dávajú si predsavzatia, kujú plány do nového roka. Výmena názorov, prezentácia osobných zážitkov a neraz aj konfrontácia protichodných postojov a hodnotení sa deje nielen pri súkromných rozhovoroch, ale aj verejne a nenecháva nikoho ľahostajným k tomu, čo prežil. Aj my sme vyhľadali niekoľkých predstaviteľov a priaznivcov našej Slovače, aby vyjadrili svoj názor na uplynulé a nastávajúce obdobie.
Szilárd Abonyi - učiteľ biológie a techniky Slovenskej školy v Sarvaši:
- Som spokojný a vyrovnaný človek, neželám si nič zvláštneho ani v novom roku, snáď len trochu viac voľného času pre rodinu. Už pätnásť rokov vyučujem, z toho 5 rokov v slovenskej škole, kde sa cítim dobre, lebo si dobre vychádzam s deťmi i s kolegami. Som náročný človek, a to nielen voči sebe, ale i deťom, a túto náročnosť budem očakávať od seba a od svojich zverencov aj v budúcnosti. Mám dve dcéry, 15- a 16- ročnú, s ktorými mám príkladný otcovský vzťah. Moja manželka je učiteľka materskej školy, ktorá, žiaľ, je momentálne nezamestnaná. Pevne verím, že v budúcom roku si nájde prácu. Okrem školy ma baví hudba, už sedem rokov hrám v štvorčlennej kapele, ktorá sa nazýva Drieňový kvet a s ktorou vystupujeme v našom okolí. Mám rád prírodu a včelárim, čo ma úplne dokáže odpútať od každodenných starostí.
Marta Černá - učiteľka, zástupkyňa riaditeľky Základnej školy v Mlynkoch:
- Žijeme prenasledovaní stresmi a náhlením sa. Pociťujeme to v rodine aj v škole, a žiaľ, láska ako keby sa vytrácala. Podľa mňa práve láska je najvyššou hodnotou života. V ľudskej láske je niekoľko rovín. Má rovinu duchovnú a zmyslovú, môže byť zameraná na konkrétnu osobu, alebo sa stáva nezištným darovaním a hľadá dobro druhej osoby. Spytujme si teda svoje svedomie, či dokážeme o láske hovoriť a darovať ju a byť jej šíriteľom slovom i činom, a tak sa navzájom obohacovať. Preto by som sa nesmierne tešila, keby všade prevládala láska, ktorá, ako sa hovorí, aj hory prenáša... Bola by som šťastná, keby na našej škole aj naďalej vládla láskyplná a pokojná atmosféra. A mali by sme také deti, ktoré skutočne túžia po vedomostiach, stanú sa milovníkmi slova, hudby a kultúry vo všeobecnosti. Ako dvojdetná matka a manželka si želám pre svoju rodinu zdravie, pokoj, pochopenie a lásku. Staršia dcéra Annamária študuje medicínu a dúfam, že úspešne skončí univerzitu. Mladšia Melinda je momentálne v Londýne, v lete sa vráti domov. Potom bude pokračovať v štúdiách na Vysokej škole pedagogickej v Jágri. Ak sú deti zdravé, šťastné a úspešné, to je pre mňa najväčším zadosťučinením a uspokojením. Spolu s manželom sa tešíme aj tomu, že máme dobrý vzťah s deťmi a celou rodinou a o to sa budeme snažiť aj v budúcnosti.
PhDr. Eleonóra Kolvačíková - riaditeľka Krajanského osvetového strediska v Košiciach:
- Naše stredisko vyvíja medzinárodnú a cezhraničnú spoluprácu a v rámci nej aj spoluprácu so slovenskou menšinou žijúcou v Maďarsku. Náš Detský folklórny súbor Čarnička vystúpil na Celoštátnom mikulášskom stretnutí detí v Budapešti, ktorý organizovala Celoštátna slovenská samospráva. Súbor mal veľký úspech, čo potvrdzuje to, že táto naša spolupráca je na dobrej ceste. Priznám sa, že aj mňa osobne nesmierne teší spolupráca so Slovákmi v Maďarsku, v ktorej by som si priala pokračovať aj v budúcnosti, lebo to je investícia, ktorá prospeje obom stranám. Čo sa týka mňa, mám iba jediné prianie, aby zdravie fungovalo a bol pokoj na zemi.
Zuzana Papaiová Laczkovská - slovenská učiteľka v Netejči:
- Prezradím vám, že nedávno som oslavovala 40 narodeniny a už dvadsať rokov vyučujem slovenský jazyk. Vybrala som si najkrajšie povolanie na svete, veď vychovávať a vzdelávať deti je najšľachetnejšia úloha ženy a matky. Preto ako učiteľka by som si priala najmä väčšie uznanie pedagógov zo strany celej našej spoločnosti. A to v prvom rade morálnu a finančnú podporu, aby nezanikli malé školy. Kde nie je škola, tam neexistuje fakticky nič. Mám dve deti, 13-ročnú dcérku Šáru a 9-ročného syna Daniela. Tešila by som sa, keby sme boli všetci zdraví, šťastní a deti by dobre napredovali v škole.
Rozália Pásztorová Vargová - slovenská učiteľka v Dunaeďháze:
- Takmer tridsať rokov vyučujem slovenčinu, preto sa teším tomu, ak deti prejavujú záujem a s radosťou sa ju učia. Snažím sa ich presvedčiť, že slovenský jazyk je hodnotný, oplatí sa ho naučiť. Po svedomitom a úspešnom učení môžu zložiť jazykovú skúšku, ktorú potrebujú k ďalším štúdiám. Môj 22-ročný syn ju tiež zložil a úspešne doštudoval, teraz pracuje vo vedúcej funkcii. 13-ročná dcérka už absolvovala základný stupeň a časom by chcela zložiť aj stredný, resp. vysoký stupeň, aby mohla študovať na vysokej škole.
Marta Pintérová Behánová - slovenská učiteľka v Kondoroši:
- Každému človeku, členom svojej rodiny, by som želala najmä Božiu milosť, pokoj, zdravie, prácu a bezstresový život. Na svete by mala prevládať láska k blížnemu, ktorá by potlačila do úzadia agresivitu, nepokoj a vojny. Ako učiteľka by som svojim žiakom priala vytrvalosť v učení a zdravie pre každého. Ako pedagóg tvrdím, že základom výchovy má byť láska, či už ide o rodinu, alebo o školu. Myslím si, že najdôležitejšie je prijať dieťa také aké je a pri výchove mu pomáhať, aby malo reálne ciele a očakávania. Jedno je však isté, že škola nemôže zastupovať rodinu. S trpkosťou v srdci musím povedať, že žiaľ, spoločnosť a rodičia si už nevážia učiteľov tak ako kedysi. Málo je aj detí, takže školy aj učitelia sú čoraz častejšie ohrození, veď postupne zatvárajú malé školy.
Etelka Rybová - podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy:
- V roku 2006 budú opäť voľby do menšinových samospráv. Želám všetkým našim ľuďom, aby sa na ne svedomite a cieľavedome pripravovali a smelo ukázali, koľkí sme. Aby všetci cítili veľkú zodpovednosť za to, aby sa opäť založili slovenské menšinové samosprávy tam, kde boli doteraz. Celá naša slovenská pospolitosť musí byť nanajvýš zodpovedná a aktívna pri iniciovaní volieb menšinových samospráv, ako aj pri zostavovaní volebných listín, aby na nich figurovali súci kandidáti. Dokážme svetu, že oprávnene máme slovenské samosprávy všade tam, kde sme ich doteraz mali, veď svedomite a úspešne vykonávali svoju mnohostrannú činnosť v prospech našej slovenskej pospolitosti. Čo si želám vo svojom osobnom živote? V prvom rade najmä dobré zdravie pre svoju mamičku a manžela, aby som počas celého roka mohla v pokoji žiť v ich spoločnosti.