Albertirša ● Zanietené ženy pestujú slovenské slovo a zvyky
Veľkoobec Albertiršu preslávil vedec, významná osobnosť osvietenského obdobia a evanjelický kňaz Samuel Tešedík, ktorý sa tu narodil 20. apríla 1742.
Kedysi Slovákmi obývaná obec Alberti (po spojení so susednou Iršou Albertirša - Peštianska župa) sa usiluje pestovať a zachovať ak už nie svoju pôvodnú slávnu slovenskosť, tak aspoň pamiatku na svojho slávneho rodáka a slovenské vecné pamiatky. Snažia sa o to zanietení ľudia, najmä ženy, ktoré zachovávajú jazyk, krásne zvyky a ľudové tradície. Hybnou silou a dušou slovenskej pospolitosti veľkoobce je správkyňa Dedinského domu Mária Kovácsová Csányiová:
- Žiaľ, v Albertirši už len staršia generácia používa miestne nárečie, ale nájdu sa ešte staršie ženičky, ktoré dodnes nosia miestny slovenský kroj. Na sviatky vyberieme z truhlíc starostlivo uchovávané kroje, v ktorých sa zúčastňujeme na rôznych obecných kultúrnych podujatí.
My, ktorí sme slovenského pôvodu, si s úctou spomíname na našich slávnych predkov a bohaté ľudové tradície. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa zrodila myšlienka založiť dedinský dom. Bolo to r. 1981, keď sme usporiadali výstavu o dejinách obce. Vedenie vtedajšieho poľnohospodárskeho družstva a jeho výbor žien, ktorého som bola predsedníčkou, sme boli povzbudení úspechom výstavy. Už vtedy sme sa rozhodli, že sa budeme snažiť vytvoriť stále priestory pre zozbierané hodnoty. Spolu s pani Zsilikovou sme boli najhorlivejšie a najaktívnejšie zberateľky miestneho národopisného materiálu. Bývalý predseda družstva Michal Valent zakúpil v Jazernej (Tó) ulici tento sedliacky dom, postavený v 19. storočí. Pracovníci družstva ho dali do poriadku a umiestnili sme v ňom národopisné predmety. Všetky pochádzajú z miestnych slovenských rodín. Slováci žijúci v našej osade boli otvorení a všemožne napomáhali túto našu činnosť, bezplatne a s radosťou nám odovzdávali predmety, ktoré zdedili od svojich rodičov.
Dedinský dom bol otvorený 20. augusta 1982. Neskôr ho museli opraviť a od 2. júla 1995 je opäť k dispozícií širokej verejnosti.
Mramorová tabuľa na priečelí domu hlása: „Pre zachovanie ľudových tradícií založili pracovníci Poľnohospodárskeho družstva Sloboda 20. augusta 1982.“
Do upraveného domu sme vstúpili otvoreným „gánkom” so stĺpmi. Najprv sme vošli do pitvora, potom do „čistej”, prednej izby. Sadli sme si na tradičnú rohovú lavicu, ktorá z dvoch strán obkolesuje veľký stôl. Ako na lavici, tak i na stole sú položené starodávne spevníky a modlitebné knižky v slovenskom jazyku. Nad stolom visí ozdobná petrolejová lampa. Okrem rodinných fotografií zdobia steny série fotografií cisárskej rodiny Františka Jozefa a obrázky s bohatou náboženskou tematikou. Nad komodou je dobový obrázok dievčaťa v typickom miestnom slovenskom ľudovom kroji.
Pani Mária nám s netajenou oduševnenosťou ukázala bohatý dokumentačný materiál, fotoalbumy a rozvravela sa o bohatých dejinách veľkoobce. Nespočetné množstvo fotografií dokumentuje niekdajší bohatý a pestrý kultúrny život tunajších Slovákov. Pred našimi očami sa doslova odvíja každodenný život a slovenské zvyky tu žijúcich svorných slovenských rodín. Čo sa zachovalo z tejto bohatej ľudovej pokladnice pre súčasnosť?
- Každoročne tu oživujeme rôzne ľudové zvyky, do ktorých zapájame aj deti a mládež. Starší ľudia rozprávajú deťom o dejinách obce, o príchode a osídľovaní osady Slovákmi. Najviac im rozprávajú o tom, ako prebiehali kedysi sviatky, aké slovenské ľudové zvyky boli na Vianoce, na fašiangy, na Veľkú noc i na Turíce. Deti a mládež prejavujú nezvyčajný záujem a tešia sa týmto stretnutiam a programom. Je pre nás veľkým potešením, že sa veľa vypytujú a chcú všetko vedieť o svojich koreňoch a o slovenských predkoch. Samozrejme, pomocou vystavených národopisných a dokumentačných materiálov sú výklady pestré a zaujímavé.
Naša výborná kuchárka Judita Muzsiková im navarí rôzne špeciality, ktoré sa podávali kedysi počas sviatkov. V zimných mesiacoch sú to pikantné zakáľačkové dobroty, kapustnica, huspenina a chutné makové, lekvárové pirohy a fánky. Samozrejme, pred veľkonočnými sviatkami pripravujeme kraslice, pričom spievame ľudové pesničky. Počas veľkonočných sviatkov nemôže na slávnostnom stole chýbať varená šunka, klobása, vajcia a pletený koláč (vianočka). V letnom období máme pauzu, až koncom augusta na dožinkové slávnosti pletieme zo slamy tradičné ozdoby.
Ako sme sa dozvedeli od pani Márie, ich Dedinský dom za štvrťstoročie navštívili záujemci nielen z rôznych regiónov Maďarska, ale aj z našej materskej krajiny, ktorí sa o ňom veľmi priaznivo vyslovovali. Ba, mali návštevu aj zo Spojených štátov amerických, z Afriky a z ďalekej Číny.