- Pochádzam z chudobnej slovenskej rodiny, v ktorej panovala vrúcna zbožnosť a spolupatričnosť. Žiaľbohu, moja mamička počas druhej svetovej vojny ovdovela a zostala sama s piatimi drobnými deťmi. Sama nás vychovávala počas veľmi ťažkých vojnových a povojnových rokov. Od skorého rána do neskorého večera ťažko pracovala. My, deti, sme už v útlom detstve spoznali chudobu a biedu, ale aj prácu, súcit a ochotu pomáhať druhým. Napriek ťažkému detstvu vždy som bola veselá a otvorená, mala som rada deti i dospelých. Zrejme aj pri výbere budúceho povolania ma ovplyvnilo sociálne cítenie, snaha pomáhať iným, najmä deťom. Po skončení základnej školy som absolvovala strednú odbornú školu zdravotnú, stala som sa zdravotnou sestrou. Desať rokov som pracovala na detskom oddelení ostrihomskej nemocnice. Neskôr som bola zamestnaná v Dorogu a od roku 1978 do odchodu do dôchodku som bola obvodnou zdravotnou sestrou v Kestúci. Za tieto roky som získala mnoho skúseností v zdravotníckej i v sociálnej oblasti. Vždy som pokladala za povinnosť opatriť tých, ktorí sú na pomoc utisnutí. Chcela som byť užitočná a pomáhať ľuďom v núdzi, -
začala svoje rozprávanie predsedníčka Sociálneho výboru Obecnej samosprávy v Kestúci pani Mária Hamvasová.Matka troch detí a babička dvoch vnúčat ako obvodná zdravotná sestra pozná celú dedinu. Za svoju skromnosť a láskavosť sa teší úcte a rešpektu svojich rodákov.
- Keby mi niekto položil otázku, čo pokladám za prvoradé - rodinu alebo povolanie, asi by som povedala, že rodinu, lebo deti sú Božím darom. Priznám sa, že k tomuto poznaniu som dospela s odstupom času. Keďže sama pochádzam z mnohodetnej rodiny, rozhodla som sa mať tri deti - dvoch synov a jednu dcérku. Dnes viem, aký dar som dostala. Som veľmi rada, že mám dobrého manžela. To je základ, istota pre celú našu rodinu, teraz už aj pre dvoch vnukov, ktorých mám nesmierne rada. Tešila by som sa, keby sa vydala aj dcérka, keby nás aj ona obdarovala vnúčatami.
Pani Mária Hamvasová je už v treťom volebnom cykle jedinou ženou v obecnom poslaneckom zbore v Kestúci a predsedníčkou sociálneho výboru. Zanietene, oduševnene a svedomite si vykonáva svoje povinnosti. Pracuje preto, lebo táto „služba“ ju napĺňa. Jej srdcovou záležitosťou sú mnohodetné rodiny a chudobní ľudia. Túto činnosť vykonáva s láskou, ochotne sa obetuje pre druhých, prijíma ľudí takých, akí sú, nerobí medzi nimi rozdiely.
- Myslím si, že ľudí, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas práci s postihnutými spoluobčanmi, vedie - ako inak - Božie Slovo. Pán Ježiš sám hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Výzva je jednoduchá, upozorňuje na nedostatok najmenších a najbezvýznamnejších. Takáto služba sa nedá robiť pre slávu, ocenenie, ani pre vďačnosť a už vôbec nie pre peniaze. Možno ju vykonávať iba pre ľudí a v ich prospech. Ak dokážeme svojim dostatkom, možno aj nadbytkom, pomôcť tým, ktorí sú na to odkázaní, ľudia si to vedia vážiť. Našťastie všetci členovia sociálneho výboru zastávajú podobný názor. Pre mňa je veľká vec najmä úprimnosť, ktorá vládne vo výbore, a sloboda vyjadrovania svojho názoru. Veľmi si ceníme, že sa môžeme venovať problémom každého, kto je na pomoc odkázaný. V každodennom živote sa stretávame s problémami, o ktorých hovoríme a snažíme sa ich riešiť. Náš výbor nemá veľa peňazí, ale predsa dokáže finančne podporovať tých, ktorí sú na to utisnutí - mnohodetné rodiny, osamelých ľudí, okrem toho dávame finančnú podporu na stravu pre deti, na kurivo a na nákup liekov. Dbáme aj o to, aby v našej obci neboli hladné deti.
Pani Mária Hamvasová sa už nepúšťa do jesenných komunálnych volieb, definitívne odchádza do dôchodku a bude sa venovať svojej rodine a vnúčatám. Bude mať však naďalej otvorené dvere a s láskou privíta každého, kto zatúži po dobrom slove, chce sa trocha pozhovárať, poradiť sa.