Klonovanie je známe už od začiatku 19. storočia, keď sa začalo pri pestovaní stromov používať tzv. vrúbľovanie. Vedecky prvýkrát opísal klonovanie nositeľ Nobelovej ceny Hans Permann v roku 1938. V roku 1952 Američania prvýkrát uplatnili prenos bunkového jadra u živočíchov. Jadro bunky žubrienky preniesli do žabieho vajíčka, avšak klonovaná žubrienka sa ďalej nevyvíjala. Úspešne klonovať žaby sa podarilo v polovici šesťdesiatych rokov Britovi Johnovi Gurdonovi, ktorý už dokázal vypestovať žubrienku. V roku 1979 dánsky biológ Steve Viladsen prvýkrát naklonoval z embryonálnych buniek jednovaječné dvojčatá a trojčatá oviec. V roku 1993 Američania Gerry Hall a Robert Stielmann naklonovali ľudské embryá, ktoré sa do určitého štádia vyvíjali. V roku 1996 sa narodila najslávnejšia ovca Dolly, ktorú vyklonoval team v škótskom Edinbourghu. O dva roky neskôr Dolly porodila ovečku Bonny a tak dokázala, že sa môže rozmnožovať. Ako sa uvádza v prípade tejto ovce, z tristo embryí sa v najlepšom prípade normálne vyvinie iba jedno. Mnohé z klonovaných oviec sa narodili s príliš vysokou hmotnosťou, so zväčšenými srdcami, nedostávalo sa im dychu v dôsledku nedostatočne vyvinutých pľúc a mali oslabený imunitný systém. To sú míľniky klonovania, biologického procesu, o ktorom sa v našom období tak veľa diskutuje. Čo si o klonovaní ľudí myslia niektorí naši čitatelia, resp. poslucháči slovenského vysielania Maďarského rozhlasu V materinskom jazyku, to sa dozviete z ankety redaktorky Ildiky Makaiovej.
Historička: Nemôžem jednoznačne povedať, či súhlasím, alebo nie. Keď som o tom prvýkrát počula, naozaj som sa zľakla, že takéto veci sa už robia. Na druhej strane je zaujímavé, že veda je už natoľko vyspelá. To, že ľudia klonujú rastliny, nepokladám až za také strašné. Ale ak sa chystajú klonovať človeka, mám obavy, čo z toho vzíde.
Osvetárka na dôchodku: Nepáči sa mi to, každý človek je jedinečný, neviem si predstaviť, že by existovala ešte jedna osoba, úplne rovnaká, ako ja. Taká myšlienka je mi veľmi cudzia.
Literárny kritik: Podľa mňa je to nedohľadná záležitosť nielen pre laikov, ale aj pre vedcov. Pre vedcov je tým horšia, že oni preberajú a nesú zodpovednosť v prvom rade za podobné experimenty. Ja v tom zatiaľ nevidím žiadnu budúcnosť a nevidím rozumné, racionálne zdôvodnenie.
Novinárka: V maximálnej miere odmietam, z každého hľadiska, najmä z etickej, morálnej, kresťanskej stránky. To môže byť katastrofálne pre ľudstvo a pre celú Zem. Som proti tomu, lebo Pán Boh nás stvoril a jeho zákony musíme dodržiavať.
Psychologička: Prednedávnom som videla Spielbergov film Umelá inteligencia, ktorý som považovala za strašný, za inteligentný, za možno kultový, za fantastický, neviem, koľko prívlastkov by som tomu filmu dala. Tam vlastne ľudstvo pokročilo už tak ďaleko, že dokázalo vyrábať mysliacich robotov. Ten film bol nielen veľmi emotívny, ale bol fascinujúci a odstrašujúci najmä v tom, kam vlastne ľudská vynaliezavosť môže dospieť. V konečnom dôsledku ukázal aj tie nesmierne fatálne následky, ktoré takáto činnosť ľudí môže vyvolávať. Myslím si, že k nim patrí aj klonovanie, či už ľudí, zvierat, alebo výroba geneticky modifikovaných potravín. Ja zastávam názor, že choroba šialených kráv je len dôsledkom ľudskej činnosti. Predpokladá sa, že vznikla z toho, že zvieratá kŕmili istým druhom kostnej múčky. Podľa mňa Pán Boh sa na to nemohol pozerať, že sa ide proti prirodzenosti prírody už takým spôsobom, že kravám alebo dobytku dávajú žrať mäso ich živočíšneho druhu a asi už len táto choroba by mala byť varovaním aj pre ľudstvo. Vždy sa hovorí, že človek je jedinečný. Takéto konanie ľudí, ktoré istým spôsobom ide proti ľudským zákonom, proti zákonom prírody, sa môže raz neskutočným spôsobom ľudstvu vypomstiť. Nevieme, aké by to malo dôsledky. Dosiaľ sú skúsenosti s naklonovaním ovce Dolly. Hovorilo sa už aj o klonovaní embryí na lekárske účely, ale to sú veci, pri ktorých sa obyčajnému človeku prieči rozum. Možno vedec vie, na čo je to dobré, alebo prečo by to mohlo byť dobré. Možno z lekárskeho hľadiska má klonovanie význam v tom, že by sa zabránilo nejakým chorobám, alebo by sme vedeli liečiť choroby, ktoré dnes nedokážeme liečiť. Z etického hľadiska je to však niečo nepredstaviteľné, aspoň pre mňa osobne. Dotiahnem to až do dôsledkov. Keby mi zomrel syn a ja by som na základe jednej molekuly DNA chcela vytvoriť nového syna, aj keby ma to ako matku strašne bolelo, myslím si, že by mi to Pán Boh, aj keď nie som úplne veriaca, nikdy neodpustil.
Osvetárka: Táto téma sa mi vôbec nepáči, lebo život je preto taký pestrý, lebo nie sme rovnakí. Myslím si, že napríklad Američania preto závidia Európe, lebo my tu máme vyspelú kultúru, ktorú vytvorili početné národy. Myslím si, že ľudia by sa nemali klonovať, nemôžem s tým súhlasiť, dokonca ani s výskumami v tejto oblasti. Možno v prípade zeleniny je to rozumná vec, ale ja s tým nesúhlasím ani v tom prípade. Práve preto je napríklad chýrna cibuľa z Makó a paprika zo Segedína, preto je zelenina na rôznych miestach rôzna, všetko má svojskú chuť.
Vedecký pracovník: Ako zástanca konzervativizmu ja odmietam takéto moderné veci. Napriek tomu, že možno to má osoh z hľadiska ľudstva, ale ja vychádzam z toho, že práve vďaka svojmu konzervatívnemu názoru môžem ďakovať za to, že som zostal Slovákom. Zastávam názor, že klonovanie, ako aj manipulovanie génmi človeka, rastlín či živočíchov, sú proti zákonom prírody.
kultúrna rererentka: Z geneticko-biologického zmyslu slova klonovanie odsudzujem, myslím si, že každý človek je jedinečný, nemal by sa opakovať, hoci keby klonovali niektorých dobrých, šikovných, geniálnych ľudí, hádam by som privrela oči, ale v podstate som proti.
Básnik: Zatiaľ som sa príliš neprehĺbil do tejto otázky. Zásadne som liberál, z hľadiska svojho svetonázoru som teda otvorený na všetky novinky, ale v podobných záležitostiach už aj na prvý pohľad zastávam trošku klasickejšie názory a hodnoty, možno tak trochu aj klasické, konzervatívne či kresťanské. Nebol by som rád, keby nás toto čakalo v tomto tisícročí, teda že človek už pomaly ani nebude potrebný k tomu, aby sa „reprodukoval“.