41,9 stupňa Celzia ● Padajú rekordy, odpadávajú ľudia
Maďarsko zažilo najteplejší deň všetkých čias. Doterajšie teplotné maximum 41,7 stupňa Celzia spred siedmich rokov bolo na viacerých miestach prekonané. Rekord však môže byť iba pominuteľný. Dnes sa teploty zase majú priblížiť k 42 stupňom.
Platnosť tretieho, najvyššieho stupňa ohrozenia, ktorý úrady vyhlásili začiatkom týždňa, predĺžili až do utorka. Padali nielen rekordy, odpadávali aj ľudia. Mnohým autobusom budapeštianskej hromadnej dopravy vypovedala klimatizácia, električky na viacerých trasách nejazdili, lebo topiaci sa asfalt stiekol na koľajnice. V jednej z výrobných hál na predmestí Budapešti naraz skolabovalo až jedenásť robotníkov, piatich z nich odviezli sanitky do nemocnice. Ministerstvo hospodárstva MR požiadalo o obmedzenie spotreby elektrickej energie počas špičky od 14. do 18. hodiny, lebo pre zapnuté klimatizačné zariadenia hrozí kolaps. Civilná obrana v uliciach miest naďalej rozdáva vodu; v plnej pohotovosti bola aj na večernom budapeštianskom koncerte Rolling Stones.
V Maďarsku v piatok padol absolútny teplotný rekord. V ostatných 130 rokoch, kedy viedli oficiálne záznamy teplôt, ešte nikdy nenamerali
41,9 stupňa Celzia, ako včera. Údaj o zatiaľ neoficiálnej rekordnej teplote zaslal meteorologickej službe automatický merač tepla v Kiskunhalasi. Doteraz najvyššiu teplotu zaznamenali 21. augusta 2000 v Békešskej Čabe s hodnotou 41,7 stupňa. Teploty v Maďarsku však ešte stúpajú, je možné, že včerajší rekord nebude posledný.
Hlavný hygienik vyhlásil kvôli horúčavám najvyšší stupeň pohotovosti. Aj v najbližších dňoch totiž očakávajú denné teploty vo výške takmer 40 stupňov Celzia. V rámci dva roky fungujúceho systému varovania v Maďarsku ide o prvý prípad vyhlásenia najvyššieho stupňa pohotovosti, ktorý je považovaný už za stav katastrofy. O mimoriadnych opatreniach rozhodujú v takomto prípade branný výbor hlavného mesta alebo branné výbory jednotlivých regiónov. V Budapešti začali na 12 najfrekventovanejších križovatkách rozdávať vodu motoristom i chodcom. Na Deákovom námestí mobilná jednotka plní chladenú pitnú vodu do vreciek pre okoloidúcich. V pohotovosti sú aj nemocnice a zariadenia vo vlastníctve samosprávy Budapešti, kde venujú mimoriadnu pozornosť deťom a starým ľuďom. Ulice metropoly polieva 24 hodín 20 cisternových vozidiel. V čase od 12.00 do 17.00 h Budapeštianska dopravná spoločnosť (BKV) chladí električkové koľajnice polievaním vody. Technické služby dbajú na to, aby odvoz komunálneho odpadu v meste bol zabezpečený kontinuálne. V Maďarsku očakávajú vo štvrtok už okolo 37 stupňov, na Zadunajsku by v piatok ortuť teplomera mala vystúpiť nad 40 stupňov. Priemerné denné teploty dosiahnu na mnohých miestach až 28 stupňov.
Ľudia sa v horúcich dňoch podľa ekológov nemusia schladzovať iba klimatizáciou. Tá môže byť totiž nielen zdraviu nebezpečná, ale sa tiež podieľa na globálnom otepľovaní. Podľa ekológa Pavla Širokého napríklad stačí, ak vetrajú iba v noci a teplota v byte sa zníži. „Ľudia často v panike nakupujú drahé a často neefektívne klimatizácie, aby si mohli byt alebo kanceláriu ochladiť o pár stupňov. Tieto prístroje však roztápajú našu klímu ešte rýchlejšie,” povedal ČTK Široký zo združenia Za matku Zem. Keďže klimatizácie podľa neho spotrebúvajú veľa energie, malo by sa ich používanie obmedziť. Horúčavy na Slovensku v týchto dňoch začínajú presahovať telesnú teplotu. Na prirodzený systém, ako udržať chlad vo vnútri, už dávno prišli Taliani a ďalšie južanské národy. Tí majú okná i dvere počas dňa zavreté a zatemnené. Vetrajú ráno a v noci, keď sa vzduch ochladí. „Prievan, ktorý vzniká pri otvorených oknách, klame,” tvrdí Široký, ktorý má „prirodzenú klimatizáciu” vyskúšanú na vlastnej koži. Vetraním sa totiž budova iba napĺňa teplým vzduchom, ktorý časom rozpáli aj steny. Ekológovia tiež odporúčajú úplne vypínať elektrické spotrebiče, pretože aj v pohotovostnom režime čerpajú energiu a vyžarujú teplo. Taktiež je podľa nich užitočné nerozmrazovať jedlá v mikrovlnke, ale vyložiť ich von z mrazničky skôr. Podľa ekológov z rakúskeho združenia pre ochranu klímy PanSol treba myslieť na teplo už pri kupovaní bytu či domu. Masívnejšie steny sa totiž nerozpália tak ľahko ako tenšie priečky. Problémy spôsobujú aj sklené plochy, cez ktoré sa izby a kancelárie môžu úplne prehriať. Európska komisia zase uvažuje o tom, že uvoľní predpisy pre obliekanie tisícok svojich úradníkov. Keby totiž mohli chodiť do práce bez kravát a sák, v kanceláriách by spotrebovali menej energie na klimatizáciu. Klimatizácia sa stala populárnou už pred storočím. Prvý prístroj inštaloval mladý americký inžinier Willis Carrier 17. júla 1902 v tlačiarni, kde pre teplo zle schli farby. Z klimatizácie, ktorá nielen znižovala teplotu, ale tiež udržovala stabilnú vlhkosť, sa rázom stal hit. Spoločnosť, ktorú Carrier založil, má v súčasnosti ročné tržby viac ako 12 miliárd dolárov. Proti klimatizácii však v súčasnosti broja nielen ekológovia, ale aj lekári. Ak z nej prúdi príliš studený vzduch, ľudia prechladnú a môžu dostať aj angínu. Okrem toho potom môžu vonku na horúcom vzduchu dostať teplotný šok. Lekári preto odporúčajú, aby rozdiel medzi teplotou vzduchu vonku a vo vnútri nebol viac ako päť stupňov.
Pozdĺž diaľnic sú v pohotovosti hypermarkety, aby mohli dodať motoristom v prípade dopravnej zápchy minerálku. Vodu rozdávajú zdarma na dvanástich najrušnejších križovatkách v Budapešti, v parkoch otvorili verejné studničky, fungujú všetky fontány, v ktorých sa však kúpať je naďalej zakázané. Na to sú kúpaliská, ktoré budú otvorené do 21. hodiny. Po hlavnom meste krúžia cisterny, polievajú cesty a najmä koľaje električiek, no a napríklad vodiči autobusov môžu mať krátke nohavice. To sú niektoré opatrenia, ktoré platia do štvrtka v Maďarsku v rámci tretieho, najvyššieho stupňa takzvaného teplotného alarmu, čo sa rovná katastrofickej situácii. V osemročnej histórii tohto varovného systému úrady ešte nemuseli siahnuť po týchto krokoch. Nemocnice sú pripravené prijať zvýšené množstvo pacientov, rozhlas neustále varuje obyvateľstvo. Okrem zdravia ľudí sa venuje pozornosť aj hospodárskym dôsledkom dlhotrvajúcich horúčav, najmä možným problémom v zásobovaní elektrickou energiou a vodou.
Horúčavy. Psie dni alebo z latinčiny kanikuly. Patria k letnému obdobiu a dovolenkárov na plážach či na kúpaliskách tešia. Majú však aj odvrátenú stranu v podobe vážnych zdravotných problémov a obetí na životoch. Teploty blížiace sa k štyridsiatke znamenajú riziko najmä pre starších ľudí či pre ľudí s vysokým tlakom, s chorobami srdca a ciev. Hrozbou však je - pri stenčenej ozónovej vrstve - aj samotné slnečné žiarenie. A do tretice: problémy s dýchaním spôsobuje prízemný ozón. Jeho koncentrácie stúpajú práve počas horúčav a predovšetkým v mestách zamorených smogom. Slovenský hydrometeorologický ústav vydáva výstrahy. Osvetu robí aj Úrad verejného zdravotníctva. Dá sa však robiť viac. Aj treba. Potvrdzujú to príklady z iných štátov. Napríklad v Maďarsku počas horúčav sprístupňujú verejné klimatizované budovy, podávajú tekutiny na verejných priestranstvách. Ľudia, ktorí pracujú vonku, majú nárok na prestávky v tieni. V Rumunsku rozložili stany prvej pomoci... Starostlivosť počas extrémneho tepla nie je zbytočné gesto, podobne ako ochrana proti povodniam či pomoc pri silných mrazoch. Horúčavy si v Európe každoročne vyžiadajú desiatky či stovky obetí, v roku 2003 to boli tisíce. Navyše je zrejmé, že prejavov extrémneho počasia pribúda. Padajú nielen miestne teplotné rekordy, ale čoraz častejšie sa vyskytujú obdobia, ktoré sú štatisticky najteplejšie od začiatku dlhodobých meteorologických pozorovaní. Najteplejší mesiac, najteplejšie leto, najteplejší rok... Len v posledných dvoch desaťročiach boli veľmi horúce letá v rokoch 1992, 1994, 2000, 2003 aj 2006. Názory na to, akú vinu na tomto trende nesie človek, sa rôznia. Niet však pochýb, že počasie mení svoju tvár a rúca naše ilúzie o pohodlí a nedotknuteľnosti, ktoré nám zabezpečuje civilizácia. Taká je skutočnosť. A z nej vyplýva, čo majú robiť zodpovední - od samospráv až po najvyšších politikov - keď nastanú psie dni.