Celodňové podujatie sa začalo so slovenskou svätou omšou v miestnom katolíckom kostole. Celebroval ju kaplán Béla Balik, ktorý od augusta tohto roku slúži v budapeštianskej Bazilike sv. Štefana. Účastníci festivalu sa z kostola v krojovanom pouličnom sprievode premiestnili na priestranný dvor miestnej Základnej a umeleckej školy Károlya Andreettiho. Po pozdravných slovách vicestarostu obce Pétera Csernyáka slova sa ujala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, zboru, ktorý bol založený prvýkrát v tomto volebnom cykle, Ivett Horváthová Körtvélyesiová. Zdôraznila, že podobne ako väčšie regióny v Maďarsku, obývané Slovákmi aj Šóškút, ktorý spolu s Tárnokom a Pusztazámorom tvoria malý slovenský „ostrovček“ v blízkosti Budapešti sa chcú zviditeľniť návštevníkom a turistom tohto kraja cez svoju gastronómiu. Charakteristickým jedlom týchto našich obcí je kapustník, ktorý majú vo svojom receptári aj tí bývalí obyvatelia Šóškútu, ktorí už dávnejšie opustili svoju rodnú obec a žijú napr. v blízkom Érde.
Po privítacích prejavoch sa ženy jednotlivých družstiev v zásterkách s dvojjazyčným logom festivalu a s utierkami s receptom šóškútskeho kapustníka v maďarčine a slovenčine dali do práce. Do súťaže sa pridali okrem spomínaných obcí aj Slovenky z Malej Tarče, kým súťažiacich povzbudili so svojimi slovenskými pesničkami z javiska aj členky slovenského spevokolu čívskej základnej školy. Organizátori mysleli aj na tých, ktorí sa nechceli venovať pečeniu, ale boli zvedaví „iba na konečný výsledok tohto tvorivého procesu“. Okrem programu na javisku, v ktorom vystúpili m. i. dychovka z Tárnoku pod vedením Jána Lepňáka, Gergely Szabó s hrou na harmonike, alebo maďarský spevokol z Pátyu návštevníci sa mohli venovať naštudovaniu miestnych slovenských tancov pod vedením vedúcej šóškútskych súborov Hortenzie Mohácsyovej Lőrinczovej.
Pred galaprogramom prvého festivalu tohto typu v obci sa vyhodnoteniu „súťažných prác“ ujala vedúca poroty, učiteľka miestnej školy a poslankyňa samosprávy Márta Csékeyová Bálintová. Ako uviedla jej a kolegom v porote, predsedovi Župnej slovenskej samosprávy dr. Júliusovi Altovi a predstaviteľovi Ľudových novín Csabovi Lampertovi najviac chutili kapustníky z Pusztazámoru. Avšak ani ostatné skupiny neodišli bez uznania organizátorov, kým cenu obecenstva, ktorá bola určená hlasovaním z tých ciest, ktoré neboli pripravené na mieste, ale prinesené z domu získala miestna znalkyňa slovenských chutí Piroška Melišová. Do večerňajšej zábavy javisko potom už patrilo miestnym pestovateľom tradičnej slovenskej kultúry. Obecenstvo na zábavu naladila Šóškútska mládežnícka dychová kapela, dirigoval ju Sándor Kaszás. Piesne šóškútskych Slovákov tvorili program ženského speváckeho zboru, ktorý pracuje pod vedením učiteľa hudby, Istvána Kuzmu, zberateľa a zostavovateľa zbierky slovenských melódií okolia. Spomínaná učiteľka tanca Hortenzia M. Lőrinczová so svojimi „študentmi“ sa zachovávaniu šóškútskych tancov venuje v rámci dvoch kultúrnych telies: vo Večernici tancujú predovšetkým predstavitelia strednej generácie, kým detský súbor školy Slniečko má tiež na repertoári aj miestne slovenské tance. Záverom sa tanečníci a speváci všetkých troch skupín predstavili spolu.
A ako sa robia pravé šóškútske kapustníky? Dozvieme sa z receptu členky speváckeho zboru, tety Julky Ulehlovej, rod. Galčóovej, ktorá so svojimi cennými radami usmerňovala miestne družstvo v príprave kapustníkov a poskytla slovenský recept aj pre zásterky a utierky festivalu:
Hlávkovú kapustu postrúhame a sparíme na oleji. Pridáme soľ, mleté čierne korenie podľa chuti. Udusíme do mäkka a necháme vychladnúť. Z 2 dl mlieka, droždia a lyžičky cukru pripravíme kvások. Z múky, kvásku, mlieka, margarínu, 3 žĺtkov, 10 dkg cukru a soli vypracujeme cesto. Vykysnuté cesto rozváľkame a rozdelíme na 6-7 porcií. Necháme ešte chvíľu odstáť. Cesto vyváľkame na veľkosť taniera. Na polovicu kruhu rozložíme cca. 1 cm-ovú hrubú plnku. Prikryjeme s druhou polovicou a trošku pritlačíme. Potrieme s roztrepanými vajcami a necháme chvíľku kysnúť, potom pečieme do červena!
Dobrú chuť!