Na Barborku v Číve ● S Mlynčanmi a veľvyslancami
Ženy bez mužského sprievodu „mulatovali“ po pivniciach. Ak sa medzi nimi predsa objavil nejaký odhodlaný, dobrodružný alebo iba neinformovaný chlap, Čívanky mali vyhradené právo vyzliecť ho a kolektívne sa presvedčiť o jeho mužskosti...
V rámci ľudových výročných zvykov Deň svätej Barbory (4. december) patrí v regionálnom význame k stridžím dňom. V tomto zmysle na strednom Slovensku nebolo vhodné, aby sa uskutočnili ranné návštevy žien, naopak, na Horehroní v tento deň mali chlapci príležitosť zarobiť drobný peniaz svojimi obchôdzkami s oceľou a vinšmi. V tento deň ženy nepriadli, nešili a nepárali perie, aby sa nepichal, nepáral a neklal dobytok, alebo aby nevyhynuli barany. Najväčšej úcte sa tešila sv. Barbora medzi baníkmi, ako jedna z najpopulárnejších svätíc v stredoveku bola dokonca aj ich patrónkou.
Baníctvo v našom Slovákmi obývanom Pilíši síce už zaniklo, ale svojrázny, aj z národopisného hľadiska jedinečný ľudový zvyk spojený s veselými oslavami Barborky v Číve (Piliscsév) dodnes žije. V záujme jeho pretrvania z roka na rok sa spojí vedenie obce a miestna slovenská samospráva s klubom slovenských dôchodcov a tunajším združením Pivničná osada, ktorú tentokrát finančne podporil i Zväz Slovákov v Maďarsku. K tradičným hosťom vinných pivníc v chotári Čívu na Barborku, teda k členom pávieho krúžku a slovenského klubu v Mlynkoch (Pilisszentkereszt), v tomto roku pribudli dvaja dobrí priatelia Pilíšanov: mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš a veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer.
V čom spočíva podstata čívskej Barborky? Nuž, pôvodne to bolo tak, že v tento významný deň, pripomínajúci dávne časy matriarchátu, ženy bez mužského sprievodu „mulatovali“ po pivniciach. Ak sa medzi nimi predsa objavil nejaký odhodlaný, dobrodružný alebo iba neinformovaný chlap, Čívanky mali vyhradené právo vyzliecť ho a kolektívne sa presvedčiť o jeho mužskosti. Netreba pritom myslieť na nič zlé (ani dobré), zoblečeného muža vraj iba „opáčili“, prípadne poriadne vyobšívali.
Či tomu bolo presne tak alebo trošku inak, nemôžeme, žiaľ, ani potvrdiť, ani vyvrátiť; ako o tom svedčia naše zábery, k úspechu veselice bolo všetko riadne zabezpečené. Hostitelia a hostia v spevavej nálade ponavštevovali päť najlepších čívskych pivníc, ochutnali fantastické dobroty svojich hostiteľov (víno, pálenku, chuťovky a podobne), aby mohli pokračovať vo veselej zábave (tiež) kultúrne. V miestnom kultúrnom dome ich čakala chutná večera, tanečná zábava a, samozrejme, veľa rečí, okrem iného práve o samopašnej Barborke.
