Deň Silvestra (31. december) obsahuje celý rad finálnych, k poslednému dňu roka sa viažucich obyčajových prvkov. Časť z nich vyjadruje uzatváranie minulosti, ostatné sa však realizujú vo forme praktík alebo predpovedí v záujme budúcnosti.
Ľudové názvy odzrkadľujú na jednej strane zmenu začiatku nového roka, ktorá nastúpila v dôsledku gregoriánskej reformy kalendára, na druhej strane vzťah k vianočným sviatkom: Maľi Kračún (Pišpek), Staroročná Vilija (Níreďháza), Novoročná Vilija (bihorské obce), Štedrí deň (Dunaeďház). Starí/Stari rok (temer každá obec v strednom veľkom regióne), Silvestra, Silvester (temer každá Slovákmi obývaná obec v Maďarsku.)
V početných obyčajoch je citeľná duplicita, vyplývajúca z premiestnenia konca roka, príp. jeho začiatku v dôsledku gregoriánskej úpravy kalendára. Ako sme už viackrát upozornili, rituálny jedálny lístok Štedrého večera, príp. viacero poverových praktík sa temer bez zmeny opakuje na Silvestra. Nie je náhodné, že v niektorých menších regiónoch je totožný aj názov, iba sa používajú iné prívlastky na odlíšenie sviatku (napr. pozri vyššie novoročná Vilija).
V Eleku sa celkom tak zvešiavali šaty z vešiaka, ako na Štedrý večer, a práve takým spôsobom sa šúľali dlhé šúľance (pĺžike) ako na Štedrý večer. Aj cieľ povery bol taký istý, teda aby bol nastávajúci rok bohatý.
V rodinách, ktoré zachovávajú tradíciu, sa na silvestrovskú večeru jedávalo to, čo na Štedrý večer. Katolícki Slováci v posledný deň roka zachovávali ešte aj pôst (Novoročná Vilija), práve takým prísnym spôsobom ako na Štedrý večer (Stara Vilija). Večera starých ľudí bola tiež zhodná so štedrovečernou: pôstna fazuľová polievka, makové a kapustové rezance, opekance, pirohy, zemiaky s kapustou.
Celodenný pôst sa udržal aj v niektorých katolíckych slovenských obciach v Maďarsku, najmä u staršej generácie: preto v Pišpeku nazývali posledný deň v roku „malými Vianocami” (Maľí Kračún), lebo sa museli postiť podobne ako na Štedrý večer a jedli tiež pôstnu večeru (makové rezance, pirohy, kysnutý závin). Avšak novšie aj oni jedávajú mäso.
V slovenských obciach Zemplínskej vrchoviny jedávajú už na Silvestra mäsové jedlá, rovnako ako na Štedrý večer Ale prirodzene pretrvali aj tradičné chody večere. Informátori zdôrazňovali, že počas dvoch sviatočných večerov jedávali to isté: makové opekance, hubovú polievku, huspeninu, podplamenníky - tzv. lángoše (Malá Huta, Stredná Huta, Vágášska Huta). Vo Veľkej Hute sa na Silvestra piekla aj klobása.
V chudobnejších rodinách sa koláče a pečivo, ktoré zostali od Vianoc, zohriali na pare, a potom ich jedli (Nová Huta - Újhuta, Stará Huta - Óhuta, Stredná Huta). Okrem spomenutého sa varila mäsová polievka, pirohy a plnená kapusta (pelňena kapusta). Pripravovali sa aj rôzne bravčové pečienky, čiže silvestrovská večera mala odzrkadľovať bohatstvo.
Aj pre matranské slovenské obce boli mäsové jedlá pre tento deň príznačné. V Alkári si zakladali na tom, aby sa „dobré jedlá” (dobre jedli) dostali na silvestrovský večerný stôl: t. j. mäso, koláče, rozličné kysnuté záviny. V Hornej Hute varili tradičnú fazuľovú polievku s množstvom mäsa, a vo veľmi veľkom hrnci, aby jej bolo dosť aj na druhý deň, na Nový rok. Aj v obci Fiškalitáš Huta bol dôraz na množstve bravčového mäsa. Vo všetkých troch obciach sa po tomto jedávali ešte aj makové rezance (makové rezance).
Aj vo veľkej časti zadunajských katolíckych slovenských obcí prízvukovali, že obe sviatočné večere majú zhodný charakter: To, čo na Ščedrí večer (Síleš), Jaká je vánočná večera (Šára - obec medzi Dunajom a Tisou, ale možno ju znovu zaradiť do tohto regiónu). Na viacerých miestach sa zdôrazňovalo aj to, že sa už netreba postiť, hoci pôst na Štedrý večer sa zachoval. Ani v tých lokalitách sa nedodržiaval pôst, v ktorých jedávali rovnakú večeru ako na Štedrý večer (Síleš, Šára). V Síleši popri makových opekancoch (perki makové) jedla mladá generácia aj klobásu s chrenom. V tomto kraji (Kestúc, Síleš, Šárišáp) je zvyčajným chodom večere aj huspenina (huspenina). Niekde (Čív) sa objavuje aj plnená kapusta (takarti). V Tardoši zrejme včaššie zanikla prísnosť predpísaného pôstu: Tedi mohou jesť bárčo - vraveli informátori. Tu pozostávala večera z nasledovného: mäsová polievka, mäsová kapusta, ťahaný závin, jemný makový kysnutý závin - tzv. „bejgli”, sadlové rožteky.
Aj v Santove prízvukovali, že v tomto termíne sa jedávalo to najlepšie (čo najlepšé): pečienka z prasiatka, príp. bravčoviny, najčastejšie však kapustu s mäsom. Keď rodine nestačili peniaze na bravčovinu, doplnili kapustu zemiakmi: Ket bolo maso, sa s masom, ket nebolo, s krumplámi.
V zadunajských evanjelických obciach sa len sčasti zopakoval štedrovečerný jedálny lístok, hoci napr. v Eške sa odvolávali na to, že to isté jedia na obe večere, ale popri čerešňovej polievke a bravčovej pečienke sa objavuje aj šošovicová polievka a jedli sa aj pagáče a ťahaný závin. V Orosláni sa na obed varila šošovica a makové opekance, ale na večeru sa jedla klobása a kapusta s mäsom, ťahaný závin sa tu nezaužíval.
V evanjelických slovenských obciach novohradskej župy, v povodí Galgy a na okolí Pešti je temer jednotný nasledujúci zvyk: zvyčajne sa zopakovala štedrovečerná večera (Lucina, Rákoškerestúr, Terany, Veňarec). Na Silvestra to, čo na Kračún (Jača, Šámšon), Just ako na Šťedrí večer (Banka, Ďurka). To sa jedlo, čo na Kračún (Čomád). Na Starí rok aj na Kračún to istvo (Čemer).
V Jači taktiež začínali večeru pálenkou, k nej sa jedol koláč bez plnky, po ňom nasledovali makové rezance a kapustová polievka, novšie pečené rebierko, príp. klobása, a napokon ťahaný závin. V Banke predstavovali hlavné jedlá na pekáči upečená klobása a rebierko. K tomuto sa v uplynulých desaťročiach pripájala aj plnená kapusta (zatváraná kapusta). V Ďurke sa pripravovala mäsová polievka a takisto bola kapustová polievka s klobásou, pečené rebierko a tiež makové rezance. V Čomáde a Čemeri okrem kapustovej polievky jedávajú varenú klobásu a varené párky. V Čomáde sa na Silvestra nejedávajú makové jedlá, lebo podľa poverovej predstavy by potom mali veľa bĺch.
V niektorých obciach - taktiež ako novší jav - sa menili cestoviny: napr. v Horných Peťanoch, keď boli na Štedrý večer opekance (págľe), na Silvestra nasledovali pirohy (dedeľe). alebo naopak. V Peterke sa popri tradičnej bravčovej pečienke v poslednom čase - pod vplyvom pomešťovania - pieklo aj prasiatko.
V južných dolnozemských obciach sa ako povera naďalej udržal predpis, podľa ktorého aj silvestrovská večera mala byť taká bohatá ako štedrovečerná, aby „mali po celý rok hojnosť jedla” (žebi ceľí rok zme maľi hojňe jeďeňia: Elek). Preto sa v tento deň v mnohých rodinách tohto kraja opakujú základné štedrovečerné jedlá. Na Silvestra tak, ako na Kračún (Irminčok). Jedno zo základných jedál sa vyskytuje v silvestrovskej večeri niektorých južných dolnozemských obcí Maďarska, to podhrdlina (čeľusť, čeľusťia - Ambróz, Békešská Čaba, Čanádalbert, Nadlak, Slovenský Komlóš, Veľký Bánhedeš).
V Békešskej Čabe a v obciach ktoré založili jej emigranti (Elek, Kétšoproň, Telekgerendáš), bola zaužívaná tzv. čabianska kapustnica s klobáskou (kiseľ čabianski s klbásou), tak ako na Vianoce. (Prirodzene, prívlastok čabiansky - pridávajú k názvu jedla tí, ktorí sa vysťahovali). Okrem tohto sa podobne ako na Štedrý večer servírovala pečená klobása a pečené rebierko. Do polovice storočia sa len na málo miestach zachovali makové cestoviny.
V Níreďháze, Poľnom Berinčoku a Sarvaši sa zhodne jedávala bravčovina. V Nadlaku a Malom Kereši medzi Dunajom a Tisou tiež patrila k tradičnému jedálnemu lístku aj kyslá kapustová polievka s klobásou, bravčová pečienka, príp. ak sa pred Vianocami robila zabíjačka, aj zabíjačkové jedlá (jaternice, klobásky). V oboch mestách k tomuto patrili aj makové rezance, príp. aj opekance. Podobne ako na Štedrý večer, aj tu sa stala na Silvestra módnou príprava plnenej kapusty (sárma). V Dunaeďháze sa tradične zaužívala aj šošovicová polievka. V Nadlaku sa ťahaný závin nepripravoval v každej rodine, len tam, kde neboli cestoviny.
V Békešskej Čabe o polnoci - keď sa ozvali zvony veľkého evanjelického kostola - musel každý vstať, a to ešte aj na vzdialených sálašoch, pokiaľ len bolo zvonenie počuť, a jesť večeru, aby mali ošípané chuť do jedenia (žebi brave jedľi dobre).
Aj medzi evanjelickými slovenskými lokalitami na juhu Dolnej zeme sa vyskytovali také, v ktorých sa na Silvestra zopakovala pôstna štedrovečerná večera s jedením z jednej misy: v Pitvaroši sa v rodinách, kde zachovávali tradície, jedávali v posledný deň roka makové rezance (makovie haluške).
V deň Nového roka (1. januára) existoval celý rad zákazov a predpisov (vstávali zavčasu, necestovali, nevydávali peniaze). Vinšovanie mužov prinášalo šťastie na celý rok. Na slovenskom jazykovom území bol obľúbený žartovný vinš vzťahujúci sa na detský prírastok:
Vinšujem vám Noví rok,
vipadou vám s peci bok,
a zo šafľa ucho,
a z gazďinej brucho.