Noc má svoju moc - hovorí staré ľudové príslovie. Dvojnásobne to platí o noci silvestrovskej, keď k jej „moci” sa ešte pridávajú kadejaké zvyklosti a návyky.
Vari najsvojráznejšie sa s poslednou nocou v roku vyrovnali temperamentní Taliani. O polnoci povyhadzujú oknami svojich domov všetok nepotrebný riad, haraburdie i starý nábytok. Neradno sa veru motať na Silvestra o polnoci uličkami talianskych miest...
„Široké ruské duše”, plné romantiky a nostalgie, sú aj na Silvestra zdržanlivejšie. Ich jedinou podmienkou je neobliecť si na Silvestra nič čierne. Čierna farba totiž priťahuje smrť a v nastávajúcom roku by sa to mohlo zle skončiť, horšie ako v uplynulom.
Ďalší európski južania - Portugalci a Španieli - išli na vec tiež veľmi pragmaticky. Aby si zabezpečili šťastie na celý budúci rok, zjedia vždy na Silvestra o polnoci dvanásť sušených hrozienok. Na každý mesiac jedno - a šťastie zaručene príde.
Škóti, povestní svojou - nazvime to kulantne šetrnosťou - si na Silvestra večer zajedia svoj špeciálny mäsový krém - a potom sa idú susedia vzájomne ponavštevovať. Patrí sa doniesť si so sebou fľašu whisky, pravdaže škótskej, aby hostitelia nemali s hosťami veľké výdavky.
Fínske dievčatá sa na Silvestra prejavujú ako veľmi nedočkavé a vydajachtivé. Na stôl, prikrytý bielym obrusom, totiž po večeri postavia pohár vody a doň vložia sobášny prsteň. O polnoci zapália vedľa pohára dve sviečky a v lesku prsteňa sa im objaví tvár ich nastávajúceho. Povera nič nehovorí o tom čo ak sa v pohári objaví tvár iného parobka. Že by to bol ten tretí do partie?
Ako to v poslednú noc roka vyzerá na Slovensku? V časoch, keď po televíznom programe nebolo ani chýru, sa zabávali po svojom, originálne. Takmer na celom Slovensku prevládal zvyk mládencov chodiť o polnoci spievať na kostolnú vežu. V Spiši, na Horehroní a v Liptove sa mládež na Silvestra chodila zabávať do takzvaných kúdelných izieb, kde sa zvyčajne schádzali ženy a mládež na priadky.
V Turci, aby kravky dávali viac mlieka, musela gazdiná obehnúť so šechtárom okolo kostola. V Honte zasa verili, že v tento deň treba rozhrabať na lúkach krtince, viac sa robiť nebudú. Aj iné magické úkony mali priniesť šťastie v budúcom roku: do obuvi sa vkladal cesnak na zahnanie zlých duchov, gazda sypal pomedzi svoje nohy zrna sliepkam, aby dobre znášali vajíčka, pod obrus sa dávali rybie šupiny, alebo peniaze, aby ich bolo dosť aj v ďalšom roku.
Atmosféru silvestrovských nocí dotvárali mládenci strieľaním a práskaním pastierskych bičov. Takže nič nové v tomto ohľade pod slovenským slnkom, len tie biče dnes ťažko zoženiete.
Posledný deň decembra bol podľa kresťanskej liturgie zasvätený pamiatke pápeža Sv. Silvestra, ktorý sa narodil v polovici 3. storočia p. Kr. Bol to jeden z prvých uznávaných svätcov. Sv. Silvester bol pápežom v čase, keď sa skončil vek divokého prenasledovania kresťanov. Sviatok muža žijúceho na rozhraní dvoch svetov tak dodnes oddeľuje minulosť, ktorú práve prežívame, a budúcnosť, ktorá sa o polnoci začne. Silvestrovská noc získala nový význam až v 16. storočí. Vo väčšine západokresťanských krajín sa totiž ako začiatok nového roka ustálil 1. január. K Novému roku sa viažu niektoré zvyky a obyčaje. Napríklad na Silvestra a Nový rok by sa nemalo jesť nič, čo má krídla alebo rýchle nohy, lebo by niekto z rodiny odišiel. Každý z nás by mal mať vo vrecku aspoň pár drobných mincí, aby sa ho peniaze držali po celý rok. Bielizeň by sa počas týchto dvoch dní nemala sušiť na šnúre, pretože by to niekomu z rodiny prinieslo smrť. A nezabúdajme na známe heslo: Ako na Nový rok, tak po celý rok!
Noc na prelome starého a nového roka oslavujeme rozlične. Jedni tichšie, iní búrlivejšie a niektorí skutočne bujaro. Samozrejme, zväčša to závisí od veku a mentality. K takýmto oslavám však bezpochyby patrí správne chladený perlivý mok a štedro prestretý stôl - aby si oslavujúci mohli zahryznúť v každú možnú hodinu. Preto najčastejšie pripravujeme, ak sme doma alebo na chate, studený bufet. V takomto prípade sa hostiteľka snaží takmer všetko pripraviť na stôl v podobe mís, aby i ona mala čosi z tej „prelomovej“ noci. Nuž, dobrú chuť a veselú, ale i optimistickú myseľ a všetko najlepšie v novom roku.
Mrkvový koktail. 200 g strúhanej mrkvy, 2 lyžice medu, 8 dl vody, 2 lyžice citrónovej šťavy, 1 lyžica strúhaných mandlí. Všetko rozmixujeme a ozdobíme ovocím (4 osoby).
Ovocný koktail. 1 dl ananásovej šťavy, 1 dl grapefruitovej šťavy, 3 lyžice pomarančovej šťavy., 2 lyžice citrónovej šťavy, 3 lyžice medu. Všetko zmiešame a ozdobíme kolieskami citrónu (1 osoba).
Zeleninové fondue. Ako základ použijeme zeleninový vývar, v ktorom krátko predvaríme (max. 3 min) rôzne druhý zeleniny (mrkva, zeler, kaleráb). Pre osobu počítame asi 250 g zeleniny.
Tradičný spôsob konzumovania fondue je taký, že vývar sa udržiava neustáte vriaci na plynovom ohrievači na stole a v ňom si každý zeleninu napichnutú na špeciálnej vidličke predvarí. Ak na to nie sme zariadení, môžeme upustiť od takéhoto servírovania. Zeleninu si osobitne predvaríme, ale dôležité je, aby vývar, do ktorého na stole namáčame zeleninu, bol horúci. Ochutíme ho trochou soli, pamajoránu a materinej dúšky. Vopred pripravíme rôzne druhy omáčok, ktoré servírujeme každú v osobitnej miske. Predvarenú zeleninu namáčame do omáčok podľa chuti a dochucujeme lisovaným cesnakom. Konzumujeme s grahamovým pečivom.
Syrová omáčka. 1/2 cibule, 2 lyžice oleja, 1 lyžica kyslej smotany, 3 - 4 lyžice chudého tvarohu, muškátový orech, 2 - 3 lyžice strúhaného údeného syra. Cibuľu nadrobno pokrájame, povaríme, prelisujeme. Pridáme olej, syr a na miernom ohni miešame až kým sa syr neroztopí. Odstavíme, pridáme ostatné prísady a podávame.
Paradajková omáčka. 2 - 5 dl bieleho jogurtu, 2 lyžice sójovej majonézy, morská soľ, kečup. Prísady dobre premiešame.
Mandľová omáčka. 2 - 5 dl bieleho jogurtu, 2 lyžice sójovej majonézy, morská soľ, štipka cukru, strúhané mandle. Prísady dobre premiešame.
S paradajkovým krémom: 4 lyžice sójových vločiek namočíme do 2 dl vlažnej vody, pridáme 2 lyžice oleja, 3 lyžice paradajkového pretlaku. Prichutíme prelisovaným cesnakom, cibuľou, petržlenovou vňaťou, trochou soli. Môžeme pridať toľko ovsených vločiek, aby bola zmes ľahko natierateľná na chlieb.
So sójovou paštétou: 100 - 150 g sójového granulátu, 4 lyžice oleja, 1 cibuľa, 2 strúčky cesnaku, muškátový orech, majoránka. Sójový granulát zomelieme na prášok. Pridáme toľko vody, aby sa vytvorila hustá masa. Pridáme soľ, olej, na drobno posekanú cibuľu, cesnak, majoránku, postrúhaný muškátový orech. Na slabom ohni dusíme 15 - 20 min. Paštéta je hotová, keď sa voda odparí. Chlebíčky ozdobíme dostupnou zeleninou a olivami. Na pitie podávame minerálne vody zo sklených džbánov s kolieskami citrónu.
Budeme potrebovať: lístkové cesto z polotovaru, 1 l vody, 200 g kryštálového cukru, 4 balíčky krémového prášku Zlatý klas, 2 balíčky vanilínového cukru, 1 balenie cukrárskej polevy.
Postup: Z lístkového cesta upečieme dva pláty. Medzitým si 6 dl vody uvaríme s cukrom a vanilínovým cukrom. Krémové prášky rozmiešame v 4 dl vody a za stáleho miešania vlejeme do vriacej vody. Krátko povaríme. Bielky ušľaháme na tuhý sneh a vmiešame do horúceho krému. Dobre premiešame. Polovychladnutú masu navrstvíme na jeden upečený plát lístkového cesta (necháme ho na pekáči, aby krémeše mali peknú formu) a pekne zarovnáme. Potom druhý upečený plát lístkového cesta položíme na drevenú dosku, polejeme ho čokoládovou polevou, necháme ju stuhnúť a potom celý plát pokrájame na úhľadné štvorce. Čokoládovou polevou obliate štvorce poukladáme na krém v pekáči a necháme v chlade odstáť. Takto upravené krémeše nielenže vynikajúco chutia, ale sa aj výborne krájajú, pretože vrchný čokoládový plát ste pokrájali už vopred.
Zmäknuté maslo vymiešame na penu, najlepšie elektrickým šľahačom, pridáme syr, trochu soli a opäť vyšľaháme. Syrovú plnku naplníme do striekacej trubičky. Plátky šunky zvinieme do kornútikov a naplníme krémom.
1 liter bieleho vína (môže byť aj červené), 1/2 citróna, 1 pomaranč, kúsok celej škorice, 3 klinčeky, 2,5 dl rumu, 2 - 3 kocky cukru.
Víno uvaríme na slabom ohni. Pridáme na malé kocky pokrájaný pomaranč, pokrájaný citrón, škoricu, klinčeky a zohrejeme - dávame pozor, aby bowle nezovrelo. Kocky cukru zachytíme klieštikmi, pokvapkáme rumom a opatrne zapálime. Keď plamienky ohňa začnú zhasínať, opatrne prilejeme na cukor zvyšok rumu (pomaly a postupne po lyžiciach). Takto sa cukor skaramelizuje a padá do bowle, čím ho nielen osladíme, ale aj zaromantizujeme. Ak máme poruke rôzne druhy exotického ovocia, môžeme ho použiť do bowle. Servírujeme horúce.
500 g kuracej pečienky, 200 g masla, 2 - 3 sterizilované uhorky, 80 g cibule, 1 dl sladkej smotany na šľahanie, 1 polievková lyžica kapár, 1,5 kávovej lyžičky mletej červenej papriky, 1,5 kávovej lyžičky mletého čierneho korenia, 1 kávová lyžička mletej rasce, 1 kávová lyžička paštétového korenia, soľ, 1 polievková lyžica želatíny, 1 dl mlieka.
Umytú kuraciu pečienku vložíme do vriacej vody a varíme asi 7 minút. Sterilizované uhorky pokrájame na čo najmenšie kúsky. Vychladnutú kuraciu pečienku trikrát zomelieme s cibuľou na mäsovom mlynčeku, primiešame pokrájané uhorky, pokrájané kapary a vyšľahané maslo. Premiešame, pridáme vyšľahanú sladkú smotanu a želatínu rozpustenú a napučanú v mlieku (mierne ju zohrejeme na tepelnom zdroji). Všetko ešte zľahka premiešame a vložíme do menších olejom vymastených ozdobných formičiek, prikryjeme a odložíme stuhnúť do chladničky. Pred servírovaním paštétu vyklopíme a servírujeme ako výbornú pochúťku.
Prebratú a umytú šošovicu namočíme na 24 hodín do vody. Varíme ju v tej istej vode, do ktorej pridáme aj umyté huby, bobkový list a pokrájanú kyslú kapustu. Keď je šošovica mäkká, v smotane rozmiešame múku a za stáleho miešania prilejeme do uvarenej šošovice. Napokon ešte trochu povaríme a podľa potreby dochutíme soľou alebo trochou vody z kyslej kapusty.
Do tlakového hrnca nalejeme vodu a pridáme nadrobno pokrájanú kyslú kapustu, soľ, očistenú posekanú cibuľu, cesnak, mletú rascu, mleté čierne korenie, mletú červenú papriku, umyté posekané huby, majorán, bobkový list a klobásu pokrájanú na kolieska. Hrniec uzavrieme a polievku varíme pod tlakom 20 minút.
„Ako sa cítiš?“ „Presne tak, ako vlaňajšia prskavka: mal by som iskriť, ale iba škvrčím!“ Tento predsilvestrovský vtip presne vystihuje moje pocity. Mal by som súkať vtipy, ale poslucháčom poslušne hlásim: peštiansky humor umiera. Alebo nie?
Faktom je, že všetok napätie uvoľňujúci, oslobodzujúci smiech vystriedala irónia, podpichovanie a skôr šibeničný humor, než láskavý. Kde asi zmizol Moricko alebo Kohn a Grün - typické postavy kedysi slávneho peštianskeho humoru?
Áno, existoval špeciálny peštiansky humor. Zrodil sa ešte skôr, ako sa Pešť, Budín a Starý Budín presne pred 120 rokmi spojili do jedného kolosu. Bolo to v tretej tretine minulého storočia, kedy sa začala konjunktúra aj na trhu humoru. Orfeá, kabarety, divadlá a divadielka, kaviarne a krčmy boli „semeniskom“ vtipov, ktoré sa prispôsobovali životu svetového veľkomesta. Ich hrdinami už neboli dedinskí ujkovia a zemepáni, ale typickí mestskí ľudia: kameloti, nosiči, predavači lósov, čističi topánok, predavači gaštanov, fičúri a štricáci, no a služobníčky bôžika Amora.
Ozaj, jedna takáto „dáma“ sa ponáhľa na pľac a trmáca sa v električke. „Povedzte, pán sprievodca, nemohli by ste ísť rýchlejšie?“ „Mohol, mohol, ale nemôžem tu nechať túto rozheganú kasňu.“
Základom peštianskeho vtipu bol židovský humor, ktorý po celé stáročia bol vždy poruke ako najlepšia technika na prežitie. Dokonca aj v najťažších časoch, pravda, niekedy prechádzal do roviny šibeničného. Ako napríklad tento z obdobia vyvrcholenia holocaustu: Kohna a Grüna vezú na popravisko. Grün sa pošepky pýta: „Povedz mi, prosím ťa, musíme dať katovi sprepitné?“
Po vojne vzniklo v Pešti niekoľko humoristických časopisov, ale - ako to vyplývalo z charakteru tej doby - všetky pracovali pod heslom: vľavo bok! Na stránky týždenníka Ludas Matyi sa však aj tak dostala história - na objednávku musel zverejňovať vtipy o kulakoch, podvodníkoch, triednom nepriateľovi. Bolo to však zlaté obdobie zberateľov nelegálnych vtipov. Tu je jeden z pochmúrneho roku 1951, hlavný hrdina - ako ináč? - je Kohn.
„Kto to búcha o tretej v noci? Jé, to ste vy, súdruhovia?“ „Poznáte Schwarza?“ „Nieee.“ „A Grüna?“ „Jój, tak radšej Schwarza!“
Do súťaže o zlatú mrežu segedínskej väznice sa mohli zapojiť aj šíritelia nasledujúceho vtipu: starý Kohn v nemocnici umiera, trasľavým hlasom si dá zavolať tajomníka strany z podnikovej organizácie. Diktuje mu závet. „Tretinu svojho majetku zanechávam židovskému chlapčenskému sirotincu. Druhú tretinu židovskému dievčenskému sirotincu a tretiu židovskému starobincu.“ „Dobre dobre, ale prečo ste nezavolali potom rabína?“ - čuduje sa tajomník. „Čo ste sa zbláznili, rabína do nemocnice na infekčné choroby?“
Kádárova a Brežnevova éra bola z hľadiska vtipov hádam poslednou zlatou érou. Teraz, v narýchlo prepuknutej demokracii možno povedať takmer všetko na plné ústa, čo zabíja najmä politický humor. Súbežne s tým si ľudia uťahujú opasky a nemajú náladu vtipkovať. Kedysi napríklad taký novinár ani nemohol vstúpiť do kaviarne New York bez toho, aby spoločnosti pri stole nepovedal najnovší vtip. Teraz sa len politizuje a nadáva. Pravda, aká-taká úroda tu predsa existuje. Napríklad: „Môj starý otec mal strašný život, bol komunistom v horthyovskej ére.“ „A môj ešte strašnejší, lebo je komunistom v dnešnom režime.“
Existuje novučičká služba budapeštianskych spojov: zavoláte na isté telefónne číslo a z automatu vám známy herec prečíta zopár vtipov. To všetko len za päť forintov. Reku vykrútim ho aj ja, lebo som zúfalý - nemôžem nájsť na koniec tejto malej peštianskej vtipológie pointu. Stále je však obsadené. Žeby ľudia predsa prahli za dobrým humorom? Je to nádejné. Peštiansky vtip asi znovu ožije!
Niekedy nadránom sa zo silvestrovskej zábavy vracia podnapitý šofér. Zrazu hliadka. Policajti ho zastavia:
- Pán vodič, vy ste pili, však!
- Pili, - suverénne zahlási vodič, - ale ešte vlani!
Na Nový rok ráno zvoní pán Novák susedovi pri dverách a, keď ten otvorí, tak mu vinšuje:
- Všetko dobré do nového roku, susedko. A doniesol som vám nošu sena...
- Prepáčte, seno?! - čuduje sa sused, - prečo seno?
- Pre tie kone, čo vo vašom byte dupotali po celú noc!
- Peťko, priateľ môj, vidím, že si správny Slovák. Vítaš Nový rok s opicou...
- Prepáč, kamarát, aj keď si mi kamarát, narážky na vzhľad mojej starej by si si mohol odpustiť...
- Ako ste silvestrovali, pán Bobinka?
- Nestálo to za veľa.
- A čo, vari ste zostali doma sám?
- To nie, bolo nás pri stole trinásť, no jedla bolo iba pre ôsmich.
Škót rozhorčene zaklope na dvere svojho suseda:
- Hej! Mr. McCormick! Vy sa opovažujete vypnúť svoje rádio, keď ja som si pozval hostí na silvestrovský večierok?!
- Je pravda, že od Nového roku zmeníš zamestnanie?!
- Áno. Musím to urobiť zo zdravotných dôvodov. Keď ma môj šéf vidí, vždy mu vraj príde zle od žalúdka...
Z parížskeho hotela vychádza prvého januára v ranných hodinách muž v silvestrovskej nálade. Predo dverami zazrie chlapa v rovnošate a povie mu:
- Zožeňte mi taxík! Ale rýchlo!
- Prepáčte, pane, ja nie som vrátnik, ja som predsa admirál!
- Tým lepšie, pane... Tak mi zožeňte zaoceánsky parník!
K vedúcemu oddelenia príde referent a vraví:
- Ak mi od prvého januára nezvýšite plat, manželka sa so mnou rozvedie!
- Ľutujem, ale nedá sa nič robiť. Predpisy nám zvyšovanie platov nedovoľujú.
- Veľmi srdečne ďakujem, milý pán šéf!
Novoročné ráno:
- Kam-kam-kamže sa chy-chystáš, ka-kamarát...?
- Ke-by si ne-ne-nevedel, hľadám by-byt...
- Akože hľa-hľadáš byt? Ty už ne-ne-nemáš ten krásny troj-trojizbák?
- Akoby nie..., len-len to neviem, kde ho vlast-vlastne mám?!
- Carl, čo si myslíš, mám nosiť po novom roku dlhšie šaty?
- Áno, Claudia, najmenej dva roky!
- Otecko, prečo si si zobral mamičku?
- Ty sa tomu tiež čuduješ, pravda? - vzdychne si otec.
- Čo so ženami, ktoré majú rady zmenu?
- Mali by sa vydávať iba za boxerov. Tí vyzerajú po každom zápase inak.
- Čo je márnotratnosť?
- Fotografovať zebru na farebný film.
- Kedy rozprávajú ženy najmenej?
- Vo februári, keď je najkratší mesiac.
- Už sme si zvykli na to, že silvestrovskú zábavu usporadúvame vždy doma. Večierky sa vyznačujú tým, že sa na stôl nikdy nedostane ani len kvapka alkoholu.
- A ako to vlastne robíte?
- Jednoducho. Dávame maximálny pozor pri nalievaní.
Ráno na Nový rok sa stretnú dvaja kamaráti. Obaja majú obviazané hlavy:
- Silvester? Tiež? - pýta sa smutne prvý.
- Nie, akýsi Tibor, jej manžel...
- Ale áno, príďte na Silvestra k nám, Renatka, ale musíte splniť dve podmienky.
- A aké?
- Že na začiatok prinesiete koňak a na záver odnesiete svojho manžela...!
Na silvestrovskom večierku šepká tanečník svojej náhodnej partnerke:
- Vidíte tam toho krpatého muža? To je náš riaditeľ, s prepáčením - riadny vôl!
- Dovoľte! To je predsa môj muž!
- A... viete, kto som ja?
- Nie.
- To som rád, - vzdychne si muž, pokloní sa a zmizne.
Na Silvestra o polnoci si želajú všetko najlepšie i tí najhorší.
Hovorí sa, že u nás už
krčiem vôbec niet.
Ach, aká to jedinečná krajina
a v nej šťastná
každá jedna rodina!
Pravda je však trochu iná,
v našich mestách,
ale už i na dedinách,
ako huby po daždi
rastú rôzne putiky:
bary, bistrá, espresá.
Tu a tam vše
postretneš i opilca.
Nuž tak je to s našimi
chýrečnými krčmami.
Len ich názov zmenil sa.
Kto má v hlave iba fľašu,
na nič nemá času.
Dosť často i vážne veci
uzrú svetlo pri poldeci.
Za mojich čias v Pitvaroši
bola šlágrom pesnička:
Pilo by sa, pilo,
keby bolo za čo.
Dnes na Sliači
sa tiež pije,
no väčšinou
iba keď je na čo.
Dôvod na to
sa však vždycky ľahko nájde,
len čo človek pitia chtivý
medzi svojich
z mokrej štvrte zájde.
Brava kŕmime kvôli jeho telesným pozostatkom.
Moraviansku Venušu, objavenú v Moravanoch pri Piešťanoch, zhotovil neznámy akademický sochár z praveku.
Slovanský národ je veľmi mladý. Podľa Kolomana Tisu pred 150 rokmi ešte neexistoval.
Niektorí žiaci šikovnejšie držia v rukách cigarety ako - kriedu.
Dunaj tečie v určitej dĺžke ponad Maďarsko a popod Slovensko.
Dobreže sa Marína za Sládkoviča nevydala, boli by sme chudobnejší o tak krásnu báseň.
Životné krédo dôchodcu: Rozdeľuj a šanuj!
Mláťačky už nemáme, no prázdna slama sa mláti kdekoľvek, najmä v parlamente.
Skús povedať svojmu šéfovi pravdu do očí a uvidíš, ako s tebou zatočí.
Ján Amos Komenský bol učiteľ národov, národností a etnických skupín.
Žiaľ, málokde sme k sebe tak blízki ako v natlačenom autobuse!
Ani v tej najdokonalejšej samospráve sa žiadna práca sama nespraví.
Ak sa považuješ za Slováka a máš možnosť rozprávať sa so svojimi deťmi po slovensky dnes, neodkladaj na zajtra.