Prvá májová nedeľa ● Trojité výročie Dňa matiek
Myšlienka oslavovania Dňa matiek sa zrodila roku 1908 u Američanky Ann Jarvisovej, ktorá na výročie smrti svojej matky usporiadala spomienkovú slávnosť.
Jej účastníci sa dohodli, že prvá májová nedeľa by mala patriť matkám. Roku 1913 - pred 95 rokmi - Kongres USA uznal prvú májovú nedeľu za oficiálny sviatok matiek. U nás sa oficiálne začal sláviť tento sviatok roku 1923 - teda pred 85 rokmi. V tomto roku si teda pripomíname trojité výročie vzniku tohto krásneho sviatku.
Atila Kónya - dôstojný pán, ktorý slúži slovenské sväté omše v Kostole sv. Jozefa v Budapešti:
- Rodina je základom spoločnosti. Stretávajú sa v nej rozličné generácie a vzájomne si pomáhajú osvojiť plnšiu múdrosť, ako aj zlaďovať osobné práva s ostatnými požiadavkami spoločenského života. Matka v rodine má nenahraditeľné miesto z hľadiska výchovy novej generácie a prípravy detí na budúce rodičovstvo. Nie náhodou najvrúcnejšími slovami, aké môžu vychádzať z hĺbky srdca, ospevujú a tak majstrovsky oslavujú umelci svoje mamičky. Zároveň vyjadrujú svoj vrúcny vzťah k najdrahšej bytosti na zemi - mame. Aj ja často a rád spomínam na svoju matku, ktorá žije na Slovensku. Pochádzam z rodiny, v ktorej sa mama starala doma o štyri deti a otec chodil do práce. Mamička nás vychovávala nežne, hoci i vážne, a pritom nás milovala, ako iba matka môže milovať. Bola mojou prvou učiteľkou v modlitbe a vo viere. Ona nás ráno odprevádzala do školy a s otvorenou náručou nás čakala po skončení vyučovania. Vždy mala na nás čas. Uvedomujem si, že sa svet zmenil a dnešná rodina je iná. Dnešné matky sú často nútené pracovať. Lenže materinská láska a starostlivosť sú dôležitejšie, než peniaze. Žiadna skvelá operka nemôže nahradiť matku.
Anna Füstiová - bývalá predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Pilíšskej Čabe:
- Ako matka a babička si myslím, že sa môžeme tešiť tomu, že máme svoj sviatok. Vďaka za to patrí jeho zakladateľke. Nazdávam sa však, že nielen raz ročne by sme mali oslavovať mamičky a babičky. Mám tri deti a šesť vnúčat. Žiaľbohu, dve deti žijú v Nemecku, takže s nimi sa zriedkavejšie stretávam. Iba jedna dcéra s rodinou žije v Pilíšskej Čabe. Samozrejme, na Deň matiek mi zatelefonujú deti a vnúčatá z Nemecka. A osobne ma pozdravia dcéra s vnúčatami.
Eva Gedőová - členka Slovenskej samosprávy Budapešti a Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti:
- Myslím si, že matka je pojem, ktorý sa vari ani nedá slovne definovať. Skrýva v sebe toľko tepla a vrúcnosti, že mu lepšie rozumieme len vtedy, keď ho už ako matky cítime. Materstvo je azda najdrahší dar, ktorý dostávame od života. Preto sú blahoslavené ženy, ktoré sa môžu nazývať matkami. Pochádzam zo slovenskej santovskej rodiny, z piatich detí, kde vládla väčšinou chudoba. Čo sa však týka výchovy a láskyplnej pohody, na to sme boli bohatí. Vďaka našej dobrej mame, ktorá vždy prvá vstávala a posledná si líhala. Vždy mala na nás čas, vypočula si nás, poradila nám, ale nás aj vyhrešila, keď to pokladala za potrebné. Často a rada na ňu spomínam. Pre mňa bola vzorom, aj ja som sa snažila vychovávať svoje dve deti podľa jej vzoru. Asi sa mi to darilo, lebo mám dobré deti, ktoré nielen raz ročne, ale aj počas roka ma potešia kytičkou a vrúcnymi slovami.
Agneša Kaničká - zástupkyňa predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy v Pilíšskej Čabe:
- Žiaľbohu, materstvo nie je vždy iba šťastím. Neraz prináša i veľa sĺz a trápenia. Napriek tomu matka vždy ostáva matkou, v radosti i v žiali. Jej objatie je najbezpečnejším útočiskom, v ktorom nájdeme útechu i silu po celý náš život. Veru, ako matka som si aj ja vytrpela. Po prvom dieťati ma museli operovať a chceli mi odstrániť maternicu. Nedovolila som to. Chvalabohu, lebo choroba prešla a neskôr som mohla porodiť aj druhé dieťa. V posledných rokoch pri príležitosti Dňa matiek ma oslavujú nielen moje dve deti, ale aj tri vnúčatá. To sú najradostnejšie chvíle v mojom živote. Na starosti, ťažkosti som dávno zabudla. Podľa svojich možností sa im snažím vychádzať v ústrety, keď to potrebujú.
Katarína Süvegesová - kantorka zo Santova:
- Dieťa je Boží dar. My sme boli v takomto duchu vychovávaní a takto sme vychovávali aj vlastné deti. My sme boli štyri dievčence a náš otec bol muzikant, takže počas sviatkov bol často mimo domova. Mali sme veľmi dobrú mamu, bola to dobrá dušička, pre ktorú nebolo nič dôležitejšie ako jej rodina. Bola pokojamilovná osoba, a veľmi nás milovala. Podnes sa mi ozýva jej milý a dojímavý hlas a šepot jej modlitby ma oveje ako krídlo anjela. Ja mám dcéru a syna a dvoch vnukov, s ktorými sa snažím dobre spolunažívať. Keďže som ovdovela, venujú sa mi s primeranou starostlivosťou. Nielen raz do roka, ale čoraz častejšie.
