Šáranskí Slováci si zachovali svoj jazyk, piesne, tradície a vieru. ● Skupina budapeštianskych dôchodcov navštívila Slovákov v neďalekej Dabaši-Šáre.
Srdečne ich privítala členka miestnej slovenskej samosprávy Terézia Bálintová, ktorá sa im celý deň venovala. Oboznámila ich s históriou príchodu Slovákov do obce Šára, ktorá je v súčasnosti jedným z obvodov mesta Dabaš. Šáranskí Slováci si zachovali svoj jazyk, piesne, tradície a vieru. Deň našej návštevy nebol dňom pracovného pokoja, preto sme mali možnosť navštíviť miestnu slovenskú materskú školu. Boli sme milo prekvapení, že materská škola je v modernej budove, ktorej interiér zdobia pekné kresby a ručné práce detí. Vedúca škôlky Helena Mrázová Černáková rozprávala o tom, že aj z maďarského prostredia pochádzajúce deti si ľahko osvojujú slovenský jazyk pomocou piesní a básní. Naša sprievodkyňa nás zaviedla do miestneho múzea, v ktorom sme videli pekné kroje a zariadené dve izby, kuchyňu a komoru. Oproti stojí ešte nedokončená nová budova - Dom závinov, ktorý bude miestom rôznych kultúrnych a tradičných podujatí. Tu sa k nám pripojila Kamila Baloghová, ktorá veľmi dobre pozná miestne zvyky a piesne.
Do kostola sme sa nedostali, ale dozvedeli sme sa históriu jeho výstavby. Pri prechádzke mestom sme videli všade čistotu a jarnými kvetmi zdobené okraje chodníkov. Na námestí pred obchodným domom sme si pozreli bustu Rákócziho, na ďalšom námestí sme sa zastavili pred sochou sv. Jána Nepomuckého, obklopenou pestrými kvetmi. Neďaleko stojí pekná veľká budova Základnej školy Františka Rákócziho II., ktorú prevádzkuje samospráva mesta. Riaditeľka Mária Zsolnaiová nás stručne oboznámila s históriou školy a s jej vyučovacím programom. Odtiaľ sme sa presunuli do druhej časti budovy, kde sa nachádza Katolícka základná škola sv. Jána. Tu v novej kaplnke nás privítal riaditeľ školy László Kollár a rozprával nám o založení, o súčasnosti a o plánoch tejto cirkevnej školy. Začiatočné ťažkosti sa podarilo preklenúť, teraz majú 130 žiakov a 12 pedagógov. Pozreli sme si veľkú telocvičňu, ktorú používajú žiaci oboch škôl. Pri nahliadnutí do učební sme boli príjemne prekvapení. Štvrtáci nám zaspievali dve pekné slovenské piesne, ktoré ich naučila učiteľka Adriana Valentínová. V šiestej triede bola práve hodina slovenčiny. Deti sa slušne postavili a v tom momente pani učiteľka Magda Kochanová od prekvapenia zhíkla, lebo medzi nami zbadala svoju bývalú učiteľku Ruženu Latorczaiovú. Zvítanie sa neobišlo bez sĺz dojatia. Ďalším prekvapením bol predseda nášho klubu Ladislav Petro, lebo pani učiteľka v ňom spoznala bývalého riaditeľa budapeštianskej slovenskej školy. Žiaci boli tiež prekvapení a po celý čas slušne stáli, až kým im pani učiteľka nedala povel sadnúť si. Potom sme mali možnosť pozrieť si učebnice a vymeniť si so žiakmi niekoľko slov. Na rozlúčku nám zaspievali pesničku Horenka, horenka, hora... a my sme sa k nim radi pripojili. Bol to pre nás dojímavý zážitok.
Po prehliadke mesta nás hostitelia pozvali do kultúrneho domu na obed. Pripravili nám veľmi chutný fazuľový guláš a špecialitu Šáraniek: výborné tvarohové, višňové a jablkové záviny (štrúdle). Pani Kamila Baloghová ochotne pomáhala pri prestieraní a servírovaní. Po poďakovaní sa za zaujímavý, výborne pripravený program a za pohostenie, tesne pred rozlúčkou pristúpil k nášmu predsedovi jeden pán a ukázal mu starú fotografiu, na ktorej boli žiaci pri prednese rozprávkovej divadelnej hry, ktorú s nimi kedysi nacvičil a režíroval ich učiteľ Ladislav Petro. Vysvitlo, že náš pán predseda ako začínajúci pedagóg štyri roky (1954-1958) pôsobil v Šáre. Jeho spomienky na tieto roky nás sprevádzali cestou domov.
Aj touto cestou ďakujeme naším hostiteľom a všetkým, ktorí prispeli k nášmu vydarenému výletu.