Išaseg patrí medzi najmladšie mestá v Maďarsku, titul získal 1. júla tohto roku.
Leží neďaleko Gödöllő. Slovenskú samosprávu tu zvolili po prvýkrát roku 2006.
Mesto v Peštianskej župe má rozlohu 5 483 hektárov a žije tu 10 979 obyvateľov. Zaujímalo nás, ako sa slovenským poslancom darí realizovať vytýčené ciele, preto sme vyhľadali predsedníčku zboru Kláru Fuferendovú.
- Ako sa zrodila iniciatíva založiť v meste slovenskú menšinovú samosprávu?
- Pred dvoma rokmi sme o tomto čase začali monitorovať Slovákov v obci a na jeseň tridsať osôb založilo slovenskú menšinovú samosprávu. Prebudil sa v nás rešpekt voči našim predkom, tradíciám a kultúre. Vytýčili sme si za cieľ zachovávať miestne slovenské zvyky. Žiaľ, zo zakladajúcich členov niektorí zomreli, ale namiesto nich prišli noví. Naša komunita je miešaná, sú medzi nami starší aj mladší. S radosťou môžeme konštatovať, že k nám prichádzajú noví záujemcovia o našu činnosť.
- Kam siahajú korene tunajších Slovákov?
- Naši predkovia sem prišli začiatkom 18. storočia. Pozval ich sem gróf Antal Grassalkovich, aby osídlili spustošený kraj. Zo Slovenska sem prišlo 18 - 20 rodín. Pochopiteľne nevieme, koľko rodín tu žilo pred ich príchodom. Z dobových prameňov vieme len toľko, že Slovákov v tomto kraji vtedy veľmi potrebovali. Položili tu základy osady, neskôr sa zúčastnili boja za slobodu (1848/49) a my, ich potomkovia, chceme, aby si aj dnes vážili dielo, ktoré tu vytvorili.
- Čím sa zaoberá vaša slovenská samospráva? Máte vlastné akcie?
- Poslanecký zbor od svojho vzniku ešte neusporiadal vlastnú akciu. Navštevujeme podujatia, na ktoré nás pozývajú iné slovenské samosprávy. Tak sme boli v okolitých slovenských osadách - vo Veľkej a Malej Tarči, Čemeri, Kerepeši, Maglóde, Ečeri, zúčastnili sme aj na Dni Slovákov v Maďarsku atď. Pravda je taká, že zatiaľ nemáme ani vlastné miestnosti, mestská samospráva nemá možnosti na to, aby nám ich zabezpečila. Preto 6. apríla 2009, na 160. výročie boja za slobodu, by sme chceli odovzdať náš Pamätný ľudový dom. Hoci dovtedy nedokážeme zrekonštruovať celú budovu, lebo na to nemáme finančné možnosti, ale zväčša bude obnova dokončená. Tu si vytvoríme svoje miestnosti, kde sa budeme stretávať a tu budeme usporadúvať aj svoje akcie.
- Kto je členom voleného zboru?
- Predsedníčkou som ja, členmi sú Štefan Podmaniczki, Štefan Kerepes, Juraj Szilágyi a Gusztáv Mészáros.
- Nakoľko vám pomáha mestská samospráva?
- Pravdupovediac vôbec nám nepomohla Nedostali sme od nej ani miestnosti, ani finančnú podporu. Každý prvý pondelok v mesiaci sa stretneme s poslancami, ale myslím si, že nie sú voči nám ústretoví, ba ani úprimní. Uvediem len jeden príklad: chceli by sme nadviazať priateľské styky so slovenským mestom Trstená (Žilinský kraj) a podpísať s ním dohodu o priateľstve a spolupráci. Náš návrh sme v januári tohto roku predložili mestskému zastupiteľstvu. Doteraz na ňom „sedí“. Máme také informácie, že poslanecký zbor vyhľadal akési maďarské mesto na Slovensku bez toho, aby nás o tom informoval, s ktorým chce nadviazať styky. Mestečko má približne dvetisíc obyvateľov, kým Išaseg jedenásťtisíc. Myslíme si, že to nie je dobrý základ na úspešnú spoluprácu. Napriek tomu zatiaľ nechceme robiť škandály, ale nepokladáme to za férový postoj voči nám.
- Aké máte kontakty so župnou a s Celoštátnou slovenskou samosprávou?
- Výborné styky máme s predsedom Peštianskej samosprávy Júliusom Altom z Vacova a veľmi veľa nám pomáhajú Katarína Szabová Tóthová z Malej Tarče a vedúci tanečného súboru Zelený veniec z Ečeru Csaba Ondrej Aszódi. Keď máme nejaké otázky, problémy, vždy nám ochotne pomôžu. Čo sa týka CSS, vyhľadala som s našimi problémami predsedu Jána Fuzika, on je tiež ochotný pomôcť nám. Radi by sme rozbehli v meste výučbu slovenčiny, a to v obidvoch materských školách a postupne aj v obidvoch základných školách. Potrebovali by sme pedagógov, učebnice, vlastne všetko, pretože ani členovia slovenskej menšinovej samosprávy, ani pedagogičky už neovládajú slovenčinu. Riaditeľka slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Edita Pečeňová nám sľúbila, že v septembri k nám na dva týždne pošle pedagogičku, ktorá neovláda maďarčinu, aby rozbehla intenzívny kurz slovenčiny v materskej škole. Riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Milan Kurucz nám tiež sľúbil pomoc pri zavedení jazykového kurzu pre dospelých. O slovenčinu je u nás veľký záujem, zatiaľ v škôlke rodičia prihlásili šesť detí a dospelých je viac ako desať.
- Aké sú vaše plány do budúcnosti?
- Ako som už povedala, v prvom rade by sme chceli rozbehnúť výučbu slovenčiny v meste. Chceli by sme dokončiť rekonštrukciu starého domu, z ktorého vytvoríme Pamätný ľudový dom. Oproti nemu postavíme kaplnku na pamiatku našich predkov. Čo sa týka Pamätného ľudového domu, vnútorné zariadenie už máme a postupne, podľa možností, ho obnovíme. Plánujeme v ňom vytvoriť aj zbierku krojovaných bábik. V Išasegu je veľa nádherných ľudových krojov, sme na ne veľmi hrdí a musíme ich zachrániť pre budúce generácie. Chceli by sme umiestniť pamätné tabule významných slovenských osobností, predstaviť našim vnúčatám tradičné slovenské jedlá a zoznámiť ich s rôznymi tradičnými remeslami a prácami. Takže plánov máme dosť, len aby nám dal pán Boh dosť sily k tomu, aby sme ich uskutočnili.
- Prajeme vám k tomu veľa energie a vytrvalosti.