PhDr. Magdaléna Pažická ● „Magdika, ďakujeme Ti za všetko“
Osobnosť, ktorú v Sarvaši hádam každý pozná. Naša milá lektorka pred 18 rokmi zavítala do mesta Sarvaš. V slovenskej základnej škole vyučovala nielen deti, ale má zásluhu aj na výchove našej slovenskej inteligencie.
Pamätám sa na náš prvý rozhovor, v ktorom som cítila, že sa rozprávam s osobnosťou, ktorú si budem vážiť a od ktorej si budem brať príklad.
Zaujala ma jej skromnosť, inteligencia, trpezlivosť, láskavosť, obetavosť, vrúcne slová. V jej pohľade som cítila niečo veľké, teplé, milé, priateľské. Ťažko je písať o človekovi, ktorý má fantastické vlastnosti a slovami to ani básnik nevie vysloviť, ba ani vyjadriť sa. Strávila v našej škole veľa krásnych rokov. Výlety na ktoré sme spolu chodili boli nezabudnuteľné. Musím spomenúť aspoň niekoľko miest, na ktoré nás pani Magda zaviedla a pomohla nám tak spoznať krásne časti Slovenska. (Slovenský raj, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Veľká Fatra, Malé Karpaty, Slovenské Rudohorie, Malá Fatra ale aj celá Podunajská Pahorkatina). Na súťažiach slovenského jazyka so svojimi zverencami dosiahla vždy popredné umiestnenia. Jej zásluhou žiaci skladajú štátne skúšky. Výsledky v súťaží slovenského výskumného ústavu sú dobrou motiváciou, aby žiaci pátrali po svojich predkoch a minulosti tunajších Slovákov.
Pani riaditeľka Zuzana Medveďová, by o nej vedela napísať knihu. Na rozlúčkovej slávnosti sa rozlúčila s nasledujúcimi vetami:
„Milá naša Magda! Bolo to roku 1991, keď si v letných prázdninách na dva, tri dni zavítala k nám s hnedou Škodovkou 120. Bola si v krásnom veku s boľavou dušou, veď rana bola veľmi hlboká, keď si vtedy stratila manžela, lekára. Keďže Ti syn a dcéra boli už dospelí, mamička ako-tak zdravá, tu si si našla útulok. Nikdy na to nezabudnem. Ja som vtedy robila zástupkyňu riaditeľa. Ty si pozerala do učebníc, to Ťa zaujímalo, v ktorom ročníku, čo a ako vyučujeme. Všetky knihy si zobrala na Slovensko na prázdniny, a v septembri keď si prišla natrvalo, všetko si vedela, ako sa rozvíja materiál, a takto sa začala naša spoločná práca. Roky leteli a aj žiakov pribúdalo. Spoznala si náš osud a každým kúskom svojej duše si cítila i vedela o čo ide, čo treba robiť. A ty si len pracovala a pracovala. Nasledoval jeden výsledok za druhým, ty si len postupovala dopredu. Písala si knihy, tu zostali Tvoje stopy, pekná úroda Tvojho pobytu.
- Ozveny času
- Odpadol z lipy kvet
- Katka v lese
- Ahoj dobrý deň
Vyvrcholenie Tvojej činnosti bolo to, keď ste ako kolektív autorov položili na stôl učebnicu predmetu Slovenská vzdelanosť.
Žiakov, ktorých si vyučovala, vychovávala a doviedla k jazykovej skúške, aj môjho syna, si Ťa aj teraz veľmi vážia a majú Ťa radi.
Magda naša! Roky leteli a my sme bojovali, vypisovali, dohadovali sa s Ministerstvom školstva, aby sme Ťa ešte mohli mať. Áno, podporovali sme Ťa, lebo si nám často dokázala, že si vynikajúca odborníčka, pedagogička, ba viac, fantastický a obdivuhodný človek. Na celoštátnych súťažiach Tvoji žiaci vždy dosiahli dobré výsledky. V krvi máš nás, našu školu nosíš v srdci. Osvojila si si naše slovenské nárečie a keď si chcela niečo krásne vyjadriť, používala si ho. Na krátke prázdniny si na sviatočný stôl brala zo Sarvaša. Sarvašské kvety Ti kvitnú v záhrade tam, kde Ti prvá cesta viedla k manželovi a k drahej materi. Milá Magda, čo všetko sme spolu prežili! Mali sme veľa radosti, ale aj bolesti. Stratili sme nášho bývalého pána riaditeľa a naše obľúbené mamičky. Nikdy nezabudnem na leto roku 1997. Bol júl. Zvonil telefón a na druhej strane niekto boľavo plakal. Nič som nepočula, vedela som z Teba vytiahnuť len to, že na druhý deň v Trenčíne sa navždy lúčiš so svojou mamou. Mala som na to málo času, vtedy neboli mobilné telefóny. Kolegovia a tí, ktorí mali platný pas sa vybrali na dlhú cestu.. Vtedy, v ten deň som šoférovala najviac v živote, približne 900 kilometrov.
Bolo nás z učiteľského kolektívu 14 a naša evanjelická farárka sa lúčila tiež. Tvoja dobrá mama vidí z nebies kus Tvojej práce, vie, že si Ťa mnohí ctia a majú Ťa radi. Neboj sa, na večné časy porozumie Tvojmu rozhodnutiu, vybrať sa na Dolnú zem, na pomoc Slovákom, ktorí si dlho hľadali svoj domov, a našli ho tu, v Sarvaši, kde Ťa s otvorenou náručou čakáme, ako do svojho druhého domova. Pre pedagóga neexistuje krajšia vec, ako keď bývalú žiačku vidí a zdraví ako kolegyňu v učiteľskom zbore. Ty si aj toto svojou prácou dosiahla“.
Po týchto nádherných slovách sa aj učiteľský zbor rozlúčil s Magdikou piesňou.
„Pán Tibor Mótyán, predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši, nás ju naučil. Pieseň pochádza z Myjavy a jej text napísal on sám. Táto pieseň odznela na slávnostnej rozlúčke s ôsmakmi, ktorým sa tiež veľmi páčila.
1. Vyletela hrdlička na jahodu
Smutne spieva vo veľkom jej zármutku.
//: Poletuje a tak pekne hrkúta
Odberá sa naša milá lektorka://
2. Vďaka Tebe premilená Magduška
Za šľachetnú prácu tvoju buď chvála
//:Mnoho let sme spolu s Tebou strávili
Na Sarvaši peknie roky prežili.://
3. Prišiel čas zaslúženého oddychu
Prajeme Ti zdravia, šťastia, náladu
//:Hútaj o nás aj z krásneho Slovenska
Nech Ťa cestou láska Božia sprevádza://.
Pri lúčení sa s Magdikou, tí ktorí ju poznáme dlhšie roky, nevedeli sme potlačiť slzy dojatia. Každému zovrelo srdce pri pohľade na ňu ako skromne, ale s veľkým precítením sa lúčila so všetkými, samozrejme, aj s celým Sarvašom.
„Kto sa zamyslí nad slovami tejto piesne bude cítiť, že sa v nej hovorí o veľkom človeku, ktorý tu v Sarvaši svojou statočnou a svedomitou prácou zanechal hlboké stopy. Magdika, ďakujeme Ti za všetko, čo si pre nás vykonala. Si veľkým príkladom pre nás všetkých, budeme sa snažiť aspoň priblížiť sa k Tvojej šľachetnej a poctivej práci. Dvere máš otvorené nielen v našej škole, ale v celom Sarvaši. Prajeme Ti zaslúžený oddych v kruhu svojej rodiny a som presvedčená, že nás navštíviš čo najskôr a často.
Na rozlúčku slová J. A. Komenského:
„Skloniť sa treba k práci, čo dáva ľuďom chlieb, hlbšie sa však treba k matkám, čo dali život deťom, ale najhlbšie k učiteľom, čo z bytosti vychovali človeka. Lebo je ľahšie vrch preniesť, rieku zahatať, prinútiť ju proti prúdu tiecť, ako vychovať človeka so srdcom a dušou ľudskou.
V mene každého Slováka nevravím zbohom, ale dovidenia!“